Masívny nábor nových hráčov zo strany online kasín beží nepretržite od jesene 2020. Nové online kasína pribúdajú (aktuálne ich na trhu pôsobí 9, ďalšie sa pripravujú požiadať o licencie) a štát sa neregulovanej reklame zatiaľ prizerá.

Práve agresívny nástup reklamy na online hazard, ktorá v neustupujúcej miere beží doteraz, je dôvodom stále rastúceho počtu hráčov hazardných hier a priamo úmerne s tým aj množstva peňazí, ktoré sú hráči ochotní do systému vložiť. V médiách verejne rezonujú najmä témy zákazu hazardu v slovenských mestách. Po Bratislave, Nitre a Prešove sa pokúsili o zákaz prevádzkovania herní a kasín na svojom území (zatiaľ neúspešne) aj Trenčín a Košice. Hlavným problémom „slovenského hazardu“ však nie sú kamenné herne, ale všadeprítomný a voľne dostupný internet. Trochu bizarným ale typickým obrazom slovenského „poplašeného“ boja proti hazardu je napríklad situácia, kedy po reportáži v najsledovanejších televíznych správach o iniciatíve známej charitatívnej organizácie smerujúcej k petícii za zákaz herní a kasín na území mesta Košice podporenej viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi cirkví nasleduje v reklamnou brejku výzva známych slovenských športovcov na stávky bez rizika a roztočenie voľných spinov v tom najlepšom online kasíne.

ZDROJ: pixabay.com

Fakt, že téma regulácie slovenského hazardu musí prejsť tvrdou odbornou ale aj spoločenskou diskusiou, je nepopierateľný. Avšak s iniciatívou by mal prísť štát a mala by to byť diskusia o komplexnej regulácii hazardu (podľa vzoru vyspelých európskych ekonomík). Zatiaľ sa voči hazardu, najmä kamenným herniam a kasínam, vedie hlavne aktivistický a ideologický boj, cieľom ktorého je jeho úplná prohibícia. Pasivitu štátu pri tejto téme najnovšie kritizuje aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR), ktorý v Správe o výsledku kontroly (predmet kontroly NKÚ SR bol Systém distribúcie príjmov z TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti, a. s.) uvádza niekoľko zaujímavých informácií a záverov:

Koľko skutočne problémových hráčov je na Slovensku?

Podľa dotazníkového prieskumu, vykonaného Národným monitorovacím centrom pre drogy v roku 2019, až 42,9% obyvateľov Slovenska hralo aspoň raz niektorú z hazardných hier. Podľa Indexu závažnosti problémového hrania (PGSI) je v populácii 15 až 64-ročných celkovo 2,2 % respondentov s vysokým rizikom problémového hrania (cca 86 506 osôb) a 3,8 % so stredným rizikom (cca 149 419 osôb). Až 24,2 % z respondentov, voči ktorým bola vedená exekúcia, sú rizikovými hráčmi hazardných hier.

Je zaujímavé porovnať údaje nášho Národného monitorovacieho centra pre drogy so zisteniami britskej Komisie pre hazardné hry (UK Gambling Commission), ktorá vo svojom pravidelnom štvrťročnom prieskume zo septembra 2021 zaznamenala štatisticky významný pokles miery problémového hrania. Percento hráčov, ktorí boli klasifikovaní v septembrovom prieskume ako problémoví podľa indexu závažnosti problémového hrania (PGSI), predstavuje 0,3%. V porovnaní s prieskumom zo septembra 2020, kedy to bolo 0,6%, a s prieskumom z júna 2021, kedy to bolo 0,4%, ide o pokles počtu problémových hráčov. Je pravdou, že aj vo Veľkej Británii je celkový podiel osôb v riziku cca 2,9% v porovnaní so 4,0% spred roka, avšak určite nejde o čísla, ktoré sa (ako je to vraj v prípade Slovenska) viažu na vysoké riziko (2,2%) alebo stredné riziko (3,8%) problémového hrania.  

ZDROJ: pixabay.com

V súlade alebo proti programovému vyhláseniu?

Meniace sa podmienky (najmä liberalizácia) na trhu s hazardnými hrami, nutnosť prispôsobiť sa novým spoločenským a technologickým trendom a silnejúci konkurenčný tlak si vyžadujú aj vyššie investície do reklamy a propagácie. NKÚ SR ale poukazuje napríklad na rozpor medzi zvyšovaním nákladov národnej lotériovej spoločnosti TIPOS na reklamu hazardných hier pre udržanie si pozície na trhu a Programovým vyhlásením vlády SR na obdobie rokov 2021 – 2024, v ktorom vláda deklarovala zámer obmedziť reklamu na hazard v printových, online a televíznych médiách či na billboardoch. NKÚ SR konštatuje, že pri aktuálne nastavenom legislatívnom prostredí na trhu hazardných hier bude naďalej prevládať konkurenčný tlak. Spoločnosti, ktorých cieľom je tvorba zisku, teda budú prirodzene navyšovať investície do reklamy a propagácie. Vrátane štátom vlastneného TIPOSu. Ak chce totiž štát aj naďalej zabezpečiť na liberalizovanom trhu ziskovosť TIPOSu, a zároveň dodržať aj svoj cieľ, ktorým je obmedzenie rozvoja hazardu, bude musieť upraviť reguláciu reklamy na hazardné hry (vrátane online hazardu) zákonom plošne pre všetky spoločnosti prevádzkujúce hazardné hry.

Podceňované riziká online kasín

Online hranie je pre hráča omnoho jednoduchšie a nevyžaduje mobilitu. Zároveň však predstavuje väčšie nebezpečenstvo pre zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva či mladistvých, keďže online priestor nie je dostatočne kontrolovaný a regulovaný. Kontrolné zistenia potvrdili, že hazard sa z kamenných herní postupne presúva do online priestoru. Podľa NKÚ SR by tomu štát mal tiež efektívne a urýchlene prispôsobiť legislatívu. Online herne už síce akceptujú zákaz vstupu ľudí z Registra vylúčených osôb, zároveň však nedokážu úplne zabrániť online registrácii neplnoletých osôb, prípadne závislých osôb prostredníctvom identifikačných údajov iných ľudí, hoci ide v takomto prípade o podvod a neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. Prax ale ukazuje, že tento problém slovenské online kasína majú a zatiaľ ho účinne nevedia alebo nechcú riešiť. Preto je zo strany štátu legitímne uvažovať o zavedení prísnejších postupov pri registrácii v online priestore hazardu, napríklad využitím online biometrie a štandardizovať aj tzv. KYC (Know Your Customer) a CDD (Customer Due Diligence) procesy v oblasti prevencie pred praním špinavých peňazí.

ZDROJ: shutterstock.com

Zodpovedné hranie len naoko?

Na Slovensku nemáme vypracovanú analýzu negatívnych spoločenských vplyvov z hrania hazardných hier, a teda nemáme ani vyčíslené náklady na kompenzáciu z toho vyplývajúcich rizík. Nevykonáva sa pravidelný prieskum o vplyve hazardu na spoločnosť, ktorý by identifikoval rozsah a vývoj problémového hrania, na základe ktorého by bolo možné cielene nasmerovať prostriedky z odvodov tam, kde hazard škodí najviac.

Z tohto dôvodu NKÚ SR odporučil Výboru NR SR pre financie a rozpočet navrhnúť Ministerstvu financií SR, aby:

  • vytvorilo taký mechanizmus rozdelenia príjmov štátneho rozpočtu z odvodov z hazardných hier, aby tieto prostriedky boli účelovo viazané na zabezpečenie vykonávania všeobecne prospešných služieb v zmysle zákona o hazardných hrách;
  • vypracovalo analýzu negatívnych spoločenských vplyvov z hrania hazardných hier a kvantifikovalo náklady na kompenzáciu rizík z hazardu;
  • na základe výsledkov analýzy prijalo opatrenia na ochranu najzraniteľnejších skupín hráčov a mladistvých, a to tak v oblasti regulácie hazardných hier (rozšírenie registra vylúčených osôb o osoby, voči ktorým sa vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie, o osoby, ktoré požiadali o oddĺženie, sprísnenie identifikácie hráčov využitím biometrie a iné), ako aj kompenzácie rizík z hazardu (cielené smerovanie prostriedkov do oblastí či skupín obyvateľstva, kde hazard škodí najviac, ako aj na prevenciu a liečbu patologického hráčstva);
  • novelizovalo zákon o hazardných hrách, resp. príslušné všeobecne záväzné právne predpisy (zákon o reklame, zákon o vysielaní a retransmisii), a zaviedlo pravidlá reklamy, osobitne na online hazardné hry, v súlade s Odporúčaním Európskej komisie 2014/478/EÚ, s cieľom obmedziť reklamu na hazard pre všetky spoločnosti prevádzkujúce hazardné hry.

Slovensko dlhodobo ignoruje európske odporúčania

O probléme reklamy na online hazard a jej negatívnemu vplyvu na maloletých sa na úrovni Európskej komisie diskutuje intenzívne už od roku 2014, kedy Európska komisia vydala Odporúčanie 2014/478/EÚ o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb. Od roku 2014, kedy bolo Odporúčanie Európskej komisie prijaté, ale neboli na Slovensku implementované žiadne pravidlá regulujúce promovanie online hazardu, a to ani v samotnom zákone o hazardných hrách ako ani v iných príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch ako sú zákon o reklame, zákon o vysielaní a retransmisii a pod. Slovenská legislatíva dokonca neukladá ani povinnosť prevádzkovateľom hazardných hier uvádzať v reklame 18+ disclaimer, t.j. upozornenie, že osobám mladším ako 18 rokov sa zakazuje účasť na hazardnej hre (treba poznamenať, že väčšina prevádzkovateľov to napriek tomu v reklamách uvádza). Na Slovensku zároveň nie je limitovaný rozsah a intenzita nasadenia reklamy v jednotlivých médiách, pričom vysielanie reklamy na online hazard nepodlieha ani zákonným časovým obmedzeniam počas dňa. Veľmi intenzívne nasadenie televíznych spotov prevádzkovateľov hazardných hier nie je výnimkou v prime time medzi 18.00 – 22.00, hoci v niektorých členských štátoch je reklama na online hazard zakázaná úplne alebo je kvôli maloletým obmedzená časovým slotom medzi 21.00 hodinou a 6.00 hodinou (t.j. výlučne v nočných a skorých ranných hodinách).

ZDROJ: pixabay.com

V Odporúčaní Európskej komisie sa okrem iného uvádza: odhaduje sa, že 0,1 – 0,8 % bežnej populácie dospelých osôb trpí určitým typom hráčskej závislosti a ďalších 0,1 – 2,2 % vykazuje potenciálny problematický sklon k hazardnému hráčstvu. Pri službách v oblasti online hazardných hier je preto potrebné zvoliť preventívny prístup, aby sa tieto služby ponúkali a propagovali spôsobom, ktorý je sociálne zodpovedný, najmä s cieľom zabezpečiť, že hazardné hry zostanú formou rekreačných a voľnočasových aktivít. Hazardným hrám sú často vystavené maloleté osoby, keďže využívajú internet, mobilné aplikácie a médiá, v ktorých sa zobrazuje reklama na hazardné hry, a pôsobí na nich aj exteriérová reklama na takéto hry. Okrem toho bývajú divákmi alebo účastníkmi športových súťaží sponzorovaných firmami zainteresovanými na hazardných hrách alebo prinášajúcich reklamu zameranú na takéto hry. Cieľom tohto odporúčania je preto predchádzať tomu, aby boli maloletí poškodzovaní hazardnými hrami alebo zneužívaní ich organizátormi. Európska komisia v snahe zaviesť aspoň základný legislatívny rámec pre reklamu online hazardu v štátoch Európskej únie v Odporúčaní navrhla implementovať okrem iných tieto pravidlá:

  • členské štáty by mali zabezpečiť, aby komerčné oznámenia (reklama) o službách online hazardných hier obsahovali praktické a transparentné informácie prinajmenšom o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie.

Reklama by nemala:

  • obsahovať nepodložené vyhlásenia o šanciach na výhru alebo zisk, ktoré môžu hráči od hazardných hier očakávať;
  • naznačovať, že výsledok možno ovplyvniť zručnosťou, ak to tak nie je;
  • vyvíjať tlak na ľudí, aby hrali hazardné hry, alebo znevažovať vyhýbanie sa hazardným hrám, napríklad prostredníctvom načasovania, miesta alebo povahy reklamy;
  • prezentovať hazardné hry ako spoločensky príťažlivé alebo uvádzať vyjadrenia známych osobností alebo celebrít, z ktorých vyplýva, že hazardné hry prispievajú k spoločenskému úspechu;
  • naznačovať, že hazardné hry môžu byť riešením spoločenských, profesionálnych alebo osobných problémov;
  • naznačovať, že hazardné hry môžu byť alternatívou k zamestnanosti, riešením finančných problémov alebo formou finančnej investície.

„Členské štáty by mali ďalej zabezpečiť, aby sa na hry prezentované zadarmo používané v reklamách vzťahovali rovnaké pravidlá a technické podmienky, ako na im zodpovedajúce spoplatnené hry.“ (možnosť hrať hazardné hry v režime bez peňazí alebo pre zábavu a bez potreby registrácie je v slovenských online kasínach bežná)

„Reklama by sa nemala zameriavať na zraniteľných hráčov, najmä zasielaním nevyžiadaných komerčných oznámení hráčom, ktorí boli z hrania hazardných hier vyradení na základe vlastného rozhodnutia alebo boli z poskytovania služieb online hazardných hier vyradení z dôvodu problémového hrania (register vylúčených osôb).“ (masívne nasadenie televíznej reklamy s ponukou online hazardu denne atakuje aj osoby, ktoré sú z dôvodov problémového hrania zapísané v registri vylúčených osôb; zriadenie hráčskeho konta pod falošnou identitou môže byť pre týchto hráčov mimoriadne lákavé)

„Členské štáty by mali zabezpečiť, aby reklama zohľadňovala rizikový potenciál propagovaných služieb online hazardných hier.“ (pravidlá pre reklamu na online hazard v súčasnosti neexistujú; neexistuje ani sektorový kódex ani odporúčania regulátora)

„Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sponzorstvo zo strany prevádzkovateľov hazardných hier bolo transparentné a aby prevádzkovateľ bol jasne identifikovateľný ako sponzorujúca strana. Sponzorstvo by nemalo nepriaznivo ovplyvňovať ani postihovať maloletých.“ (sponzorstvo športových a do budúcna najmä ešportových podujatí je trhový štandard; regulácia reklamy bude musieť riešiť aj pravidlá sponzorovania športu a ešportu)

„Členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili, že sa nepovolí sponzorstvo podujatí určených pre maloletých alebo zameraných najmä na nich a propagačný materiál sponzorujúcej strany sa nebude využívať na predaj tovaru určeného pre maloletých alebo zameraného najmä na nich.“ (prudký rozvoj segmentu ešportov, fantasy hier, sociálneho hrania a stúpajúca popularita najmä športového stávkovania sú spôsobilé účinne zasahovať aj mladé vekové kategórie v pásme 10-17 rokov; edukačné a osvetové projekty, ktoré by tento trend vyvažovali, zatiaľ dramaticky chýbajú).

ZDROJ: pixabay.com

Od prohibície k regulácii

V rámci Európskej únie nie je vytvorený spoločný právny rámec pre reguláciu hazardných hier. Každá krajina si upravuje pravidlá podnikania v tejto oblasti nezávisle, pri rešpektovaní základných princípov práva EÚ. Podmienky slobodného podnikania však neumožňujú absolútny zákaz hazardu na území členského štátu. Cesta k úplnej prohibícii hazardu v digitálnej dobe je teda iluzórna.      

Slovensko potrebuje prejsť rozumnou a racionálnou diskusiou o regulácii hazardu ako celku. Tak o kamenných herniach ako aj o online hazarde. Výsledkom tejto diskusie musí byť tiež dohoda o koncepcii efektívnej ochrany práv hráčov a transparentnom systéme právnej, spoločenskej a finančnej participácie prevádzkovateľov hazardných hier na eliminácii negatívnych dôsledkov problémového hrania.

Text je autorským blogom zverejneným na bohos.blog.sme.sk.

Autor je predsedom Správnej rady Central European Gaming Association (www.ecega.net)