Nie každý, kto stávkuje, či hrá v kasíne je problémový hráč. Ako však zabezpečiť včasnú identifikáciu rizikového hráčstva? A prečo sú poruchy a diagnózy súvisiace s hazardnými hrami problémom verejného zdravia? O starostlivosti o problémových hráčov debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 Zodpovedné hranie.
Generálny tajomník European Gaming and Betting Association (EGBA) Maarten Haijer ponúkol na úvod konferencie európsky pohľad na tému bezpečného hrania. Ich združenie má sídlo v Bruseli a má šesť členov. Pred dvomi rokmi si objednali štúdiu, ktorá preukázala, že jednotlivé európske krajiny pristupujú rôzne k hodnoteniu miery problému hazardného hrania.
Prvým príkladom je monitorovanie, kde kým niektoré krajiny to robia pravidelne, iné kvartálne a ďalšie dokonca raz za päť rokov. Takisto nástroje, ktoré sa používajú na skríning nie sú rovnaké. V Európe by preto bolo podľa neho dobré vyvinúť jednotný prístup v monitoringu problémov s hazardom.
Riaditeľ odboru licencií a správy odvodov a príspevkov Úradu pre reguláciu hazardných hier Martin Bohoš zdôraznil, že absolútna väčšina hráčov nemá problém s problémovým hraním.
„Tá prevalencia, pokiaľ ide o problémové hráčstvo sa pohybuje v rovine do 3-4 percent. Na Slovensku to nemáme nejak exaktne merané, ale v princípe je toto percento ako keby spoločné pre väčšinu európskych krajín. Ak to máme definovať z pohľadu regulátora, tak vidíme skupinu hráčov, ktorí možno majú nejaký nábeh k problémovému hráčstvu. Potom sú tam ľudia, ktorí už majú reálne príznaky problémového hráčstva. To je podľa mňa tá skupina, ktorá potrebuje nejakým spôsobom intervenciu,“ povedal.
Dodal, že skupina patologických hráčov je už v podstate mimo systém hrania hazardných hier, pretože pri definícii diagnózy F 63.0, čiže návyková a impulzívna porucha, tam už NCZI nalieva údaje o týchto ľuďoch do registra vylúčených osôb, takže by sa reálne nemali zúčastňovať hazardných hier.
Povinnosti regulátora
Súhlasí, že legitímna požiadavka smerom k regulátorovi je, že pokiaľ rozdáva licencie, mal by minimalizovať negatívne dopady problémového hráčstva a vytvoriť podmienky pre bezpečné hranie.
„Regulátor pracuje s legislatívou a s metodikou, ktorá sa týka legislatívy, zároveň kontroluje prevádzkovateľov a snaží sa vytvárať na nich tlak, aby vo vzťahu k informovanosti o hazardných hrách smerom k hráčom uverejňovali možno aj nejaké skrátené informácie, nielen herné plány. Tieto dokumenty majú často veľmi veľa strán a mám niekedy pochybnosti, či hráči tie herné plány čítajú. Viem si predstaviť, že by boli nejakým spôsobom sumarizované základné charakteristiky jednotlivých hier,“ myslí si.
Prízvukuje, že aj priamo zamestnanci prevádzkovateľov hazardných hier by mali byť vyškolení, aby vedeli rozpoznávať jednotlivé znaky problémového hráčstva. Zdôraznil, že ako jedno z opatrení, ktoré súvisí so zodpovedným hraním je neponúkať hráčom prítomnosť bankomatu alebo lacného alkoholu v priestoroch herní a kasín.
Linka pomoci
Takisto si nemyslí, že linka pomoci je v optimálnom nastavení. „Toto číslo funguje pod hlavičkou Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave s tým, že čas, kedy je možné volať zo strany problémových hráčov je od 9. do 17.00 a to len v pracovných dňoch,“ povedal. Cez víkendy a vo večerných hodinách je zapnutý záznamník, čo podľa neho nie je veľmi účinný nástroj.
Potvrdila to aj riaditeľka Sanatória AT Jana Žemličková, ktorá uviedla, že oni najviac telefonátov registrujú práve v noci a cez víkend. Podľa nej hráčstvo problém nie je, lebo hra je najkrajší prostriedok na emócie každého druhu. „Problém sú rizikoví hráči, lebo to sú ľudia, ktorí nemajú systém ochrany pre seba,“ povedala. Konštatovala, že všeobecná vzdelanosť v oblasti pomoci nie je a pacienti k ním častokrát chodia, keď je už neskoro.
Opísala, že hráč začína mať problém, keď mu už nejde len o stávky, ale už ho zaujíma samotná hra a to vzrušenie z tej hry. Takisto, keď ho táto téma zaujíma aj v časoch mimo hrania, alebo začína svoj čas sústrediť na túto aktivitu, začína u neho zmena v prioritách a prichádzajú drobné klamstvá.
„My sme sa poučili u nás, že je oveľa výhodnejšia a zároveň aj efektívnejšia cesta motivovať už závislého alebo človeka, ktorý sa stretol s problémom pri svojom hraní k tomu, aby sa sám rozhodol vylúčiť,“ dodala. Takisto si myslí, že zlyháva výchovný proces, kedy rodičia vo vzťahu k týmto aktivitám svojich detí strácajú autoritu.
Priblížila aj motiváciu hráčov a prečo sa stávajú závislými. „Je to nenaplnenosť v živote. To znamená, že ako keby hľadali nejaké vnútorné šťastie a hra v tom nadštandardnom pocite tomu hráčovi ukáže cestu, že aj takto sa dá krajšie žiť,“ povedala.
Inštitút pre zodpovedné hranie
Traja najväčší prevádzkovatelia hazardných hier na Slovensku zhruba pred rokom a pol sformovali Inštitút pre zodpovedné hranie, ktorého agendou je prevencia, predikcia a informovanie.
„Jedným z tých záväzkov, ktoré všetky tri spoločnosti urobili, bolo vytvoriť systém skorého varovania, to znamená vytvoriť nejaký informačný systém nad svojimi zákazníckymi dátami, ktorý umožní toho zákazníka na základe dát identifikovať ešte skôr, ako si reálne uvedomí, že má nábeh na závislosť,“ uviedol CEO Fortuna SK, a. s. Ľudovít Vyskoč s tým, že ich spoločnosť to uviedla ako prvá.
Dôležité je podľa neho sledovať zmeny správania a na základe tohto systému rozdeľujú databázu na päť skupín zákazníkov – hráčov s nulovým rizikom, zákazníkov s nízkym rizikom, stredným rizikom, vysokým a s veľmi vysokým.
„Počet hráčov, ktorí reálne môžu mať problémy je relatívne malý, je to povedzme 1 až 3 percentá populácie. Potrebujete nájsť balans medzi tým, aby ste nerobili nejaké príliš tvrdé opatrenia na ľudí, ktorých sa to netýka, ktorí ten problém reálne nemajú. Ak je tá komunikácia neadresná, pre zákazníka nerelevantná, my ho otravujeme a vyháňame ho na čierny trh, kde ho s takýmito vecami v podstate prevádzkovatelia neotravujú,“ povedal.
V momente, keď ich systém identifikuje hráča ako rizikového, tak s ním komunikujú formou smsky alebo informačné mailu. Snažia sa mu jemne naznačiť, že môže mať problém so závislosťou alebo s tým, že sa mení jeho správanie a odporúčajú mu následné kroky.
Nemyslí si, že marketing a propagácia stávkových hier a podpora zodpovedného hrania sa vylučuje.
„Máme veľmi prísne pravidlá. Fortuna, ak sa nemýlim, spolu s Tiposom sú jediné dve firmy, ktoré momentálne majú registračný proces, ktorý funguje iba na osobnom overení. Zákazník sa overuje buď osobne návštevou pobočky, alebo cez biometrickú aplikáciu. To znamená žiadne posielanie mailom nejakých fotografií, ktoré môžu byť sfalšované,“ povedal s tým, že ročne zabránia 15 – 20-tisíc registráciám maloletých.
Bezplatné poradenstvo
Slovensko ako 15. krajina Únie zriadila bezplatné dlhové poradenstvo pre nadmerne zadlžených občanov, čiže nie iba pre patologických hráčov. Externý expert Národného projektu Bezplatné dlhové poradenstvo Peter Daniel priblížil, že majú poradne v 46 mestách Slovenska a v každej z nich je právnik, ekonóm a psychológ, ktorí spolu radia klientovi, ako sa dostať z dlhu.
Pripúšťa, že patologických hráčov môže byť síce len zhruba tri percentá populácie, ale takmer 100 percent z nich má problém s dlhmi. „Asi málo z tých ľudí je tak finančne vybavených, aby mohli celé roky hrať bez toho, aby si osobitným spôsobom obstarávali peniaze a zadlžovali sa na všetky strany,“ povedal.
Pripúšťa, že pokiaľ by človeku, ktorý je patologickým hráčom a prejavuje sa tak, prípadne si to sám priznáva, pomohli dostať sa z dlhov bez toho aby sa liečil, tak iba prehĺbia jeho problém.
„Vo chvíli, keď my mu uvoľníme nejaké peniaze, pomôžeme mu zistiť, akým spôsobom splácať dlhy, tak vlastne my mu uvoľníme finančné zdroje na hranie,“ tvrdí. Riaditeľka Sanatória AT potvrdila, že klienti, ktorí už prešli liečbou a boli odliečení, tak stopercentne boli aj oddlžení.
Priznala, že od hráčov vedia, že u nás nemáme jednotné pravidlá prevádzkovateľov a tak hráči migrujú a čo sa nemôže v jednej prevádzke, je dovolené v inej. Jej slová potvrdil aj CEO Fortuna SK, a. s. Ľudovít Vyskoč.
„My presne balansuje medzi tým, že chceme spraviť niečo dobré, ale zároveň sami sebe ubližujeme, lebo vieme, že pre hráčov je ľahšie skončiť niekde inde. Čakáme aj podporu štátu, pretože ak tieto veci majú fungovať, tak nemôžu stáť na tom, že pár prevádzkovateľov si povie, že to dáva zmysel a bude to robiť, lebo to robí vo svoj neprospech,“ konštatoval.
Milióny na odvodoch
Expert na dlhové poradenstvo informoval o, podľa jeho slov, revolučnej novinke, ktorú prijala Európska únia.
„Do smernice o spotrebiteľských úveroch napísali, že poskytovatelia spotrebiteľských úverov musia mať vytvorený nevyhnutne systém na to, aby včas odhalili tých, ktorí nielen už majú problém so splácaním úverov, ale aj tých, ktorí majú nábeh k takémuto problému a štát musí vytvoriť systém dlhového poradenstva, ktorý je nezávislý na týchto bankách a kam tieto banky budú musieť posielať ľudí, ktorí majú tento problém,“ povedal Peter Daniel.
Úrad pre reguláciu hazardných hier za minulý rok vybral na odvodoch cez 251 miliónov eur a aktuálne to ku koncu októbra je cez 270 miliónov eur.
„To znamená, že minimálne v roku 2024 sa budeme hýbať na úrovni 300 miliónov a aktuálne zákon o hazardných hrách určuje, na aký účel majú byť tieto odvody používané. Je to vymedzené trochu všeobecne, ako ochrana zdravia a ochrana životného prostredia, kultúrne veci, rozvoj športu,“ povedal Martin Bohoš.
