Rumunský Národný úrad pre hazardné hry (ONJN), ktorý v krajine vydáva licencie a dohliada na celý hazardný sektor, začal revidovať národnú legislatívu o hazarde. Podľa úradu ide o zastarané predpisy, ktoré priniesli do odvetvia roztrieštenosť a nejednotnosť. Revíziu priamo nariadil nový predseda Valentin-Ioan Tomescu, ktorého do funkcie vymenovali 21. augusta 2026 a ktorý zmenil zloženie pracovnej skupiny zodpovednej za prípravu regulačných aktov. Skupina má existujúce pravidlá analyzovať a zosúladiť, termín dokončenia však zatiaľ stanovený nie je.

Na prvý pohľad ide o technickú úlohu, v skutočnosti je to pokus o reštart inštitúcie, ktorá sa ocitla na križovatke. Audit odhalil, že za obdobie 2019-2023 chýbala na daniach z hazardu takmer jedna miliarda eur, a úrad v posledných mesiacoch otriasli korupčné vyšetrovania. Na to, ako si s reformou poradí, sa budú pozerať aj operátori a regulátori v susedných krajinách.

ONJN vo svojom vyhlásení konkrétne zmeny nepomenoval. Cieľ formuloval všeobecne, nové pravidlá majú lepšie zodpovedať súčasnému stavu domáceho odvetvia a dozorným a kontrolným právomociam úradu a do celého regulačného rámca majú vniesť poriadok. Problém, ktorý úrad opisuje, je pre mnohé európske trhy typický. Základný zákon vznikol v čase, keď trhu dominovali kamenné herne a stávkové pobočky, a k nemu sa postupne prilepovali novely, vykonávacie normy a samostatné pravidlá pre online hazard. Výsledkom je spleť predpisov, ktoré sa niekedy prekrývajú a inokedy si protirečia.

Rovnako dôležitý je personálny kontext. Tomescu nahradil Vlada-Cristiana Soareho, ktorý viedol úrad len o niečo viac ako rok od apríla 2025. Soare sám prišiel do ONJN ako krízový manažér po spomínanom audite chýbajúcich daní, ktorý viedol k odstúpeniu jeho predchodcu. Podľa Soareho bolo jeho odvolanie nečakané a nedostal naň žiadne vysvetlenie. Za necelé dva roky sa tak na čele regulátora vystriedali traja ľudia, čo je pre inštitúciu, od ktorej trh očakáva predvídateľnosť, mimoriadne veľa.

Leto 2026 navyše prinieslo dva korupčné prípady. V júli sa bývalá zástupkyňa generálneho riaditeľa ONJN Ana-Maria Badea dostala do hľadáčika vyšetrovania, podľa ktorého mali úradníci regulátora prijímať úplatky za to, že budú konať v prospech určitých operátorov. V tom istom mesiaci vzali do väzby Odeu Nestora, ktorý úrad viedol v rokoch 2013-2017, v súvislosti s údajným úplatkom vo výške 100-tisíc eur medzi úradníkom ONJN a bulharským hazardným operátorom. Soare sa od oboch prípadov dištancoval a zdôraznil, že integrita úradu je pre neho prioritou. „ONJN musí fungovať s nulovou toleranciou voči korupcii,“ povedal médiám.

Nejasné pravidlá otvárajú priestor pre ľubovôľu

Súvislosť medzi roztrieštenou legislatívou a škandálmi nie je náhodná. Keď sa predpisy prekrývajú alebo si odporujú, rozhodnutie o tom, ktorý výklad platí, sa presúva na konkrétneho úradníka. Práve takáto voľnosť pri rozhodovaní vytvára priestor pre korupciu, pretože operátor má motiváciu „kúpiť si“ priaznivý výklad pri licencii, kontrole či pokute. Jasné a zosúladené pravidlá túto voľnosť zužujú a robia rozhodnutia regulátora ľahšie preskúmateľnými. Ak to Tomescu myslí s poriadkom vážne, reforma môže byť účinnejším protikorupčným nástrojom než samotné personálne čistky.

Podobne to platí pri daniach. Diera takmer jednej miliardy eur naznačuje, že štát nevedel spoľahlivo kontrolovať, koľko operátori zarábajú a koľko majú odviesť. Zosúladenie legislatívy s kontrolnými právomocami úradu, o ktorom ONJN hovorí, môže v praxi znamenať prísnejšie požiadavky na technické prepojenie so systémami regulátora, priebežné vykazovanie údajov a tvrdšie sankcie. Pre štátnu pokladnicu by to bola dobrá správa, pre časť trhu menej.

Kto teda môže vyhrať a kto prehrať? Veľké licencované skupiny s vybudovaným oddelením pre dodržiavanie regulačných povinností spravidla vítajú jasné pravidlá, aj keď sú prísne. Lepšie si vedia naplánovať investície a nemusia sa obávať, že konkurent získa výhodu vďaka šedej zóne alebo známostiam. Naopak, menší hráči a firmy, ktoré profitovali z nejednoznačnosti predpisov, môžu na reforme stratiť. Pre nich by vyššie náklady na prispôsobenie sa novým pravidlám mohli znamenať tlak na marže či dokonca odchod z trhu, čo by ďalej posilnilo pozíciu najväčších operátorov.

Otvorených otázok je však viac než odpovedí. Úrad nepovedal, čo presne chce meniť, a nedal si žiadny termín, takže operátori zatiaľ nevedia, na čo sa pripravovať. Stabilitu ohrozuje aj samotná personálna rotácia, pretože ak by Tomescu skončil rovnako rýchlo ako jeho predchodca, rozbehnutá reforma by mohla zapadnúť prachom. Svoju úlohu zohrá aj politika, keďže s hazardným sektorom sa bude musieť vyrovnať aj novozvolený rumunský premiér. Hrozí preto, že sa technická reforma zmení na nástroj na rýchle zvýšenie príjmov, čo by mohlo vytláčať hráčov k nelicencovanej konkurencii.

Pre strednú Európu má rumunský vývoj aj celkom praktický rozmer. V Rumunsku pôsobí skupina Fortuna, ktorá patrí k najväčším stávkovým operátorom aj na Slovensku a v Česku, a zmeny pravidiel sa tak premietnu do hospodárenia firmy dobre známej slovenským hráčom. Širšie ide o otázku, ako nezávislý a dôveryhodný môže byť regulátor v regióne, kde je hazard silne previazaný s politikou. Slovensko prešlo podobným upratovaním pred niekoľkými rokmi, keď zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách zjednotil pravidlá do jedného predpisu a dohľad prevzal novovytvorený Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH). Rumunská skúsenosť pripomína, že samotný nový zákon nestačí, ak za ním nestojí stabilná a dôveryhodná inštitúcia.

V najbližších mesiacoch bude kľúčové sledovať, kto zasadne v obmenenej pracovnej skupine a kedy sa objavia prvé návrhy. Zásadné bude, či ONJN zvolí cestu jedného komplexného zákona, alebo len postupných čiastkových noviel, ktoré by roztrieštenosť riešili len čiastočne. Dôležitým signálom bude aj miera otvorenosti procesu, teda či úrad návrhy predloží na verejnú diskusiu a zapojí do nej odvetvie. Paralelne budú pokračovať korupčné vyšetrovania, ktorých výsledky môžu buď posilniť argumenty pre reformu, alebo úrad ďalej oslabiť. Ak sa Tomescovi podarí dotiahnuť revíziu do konca a udržať sa vo funkcii, Rumunsko môže z regulátora poznačeného škandálmi vybudovať model, na ktorý sa budú pozerať aj ďalšie krajiny regiónu. Ak nie, zostane len pri ďalšom nedokončenom sľube zmeny.