Austrálsky regulátor finančného trhu ASIC (Australian Securities and Investments Commission, obdoba komisie pre cenné papiere) otvorene spochybnil, či predikčné trhy určené bežným ľuďom slúžia verejnému záujmu. Predsedníčka ASIC Sarah Court vo vyhlásení zverejnenom v piatok uviedla, že tieto produkty majú spoločné črty s binárnymi opciami, ktoré sú pre retailových klientov v Austrálii zakázané. Podľa regulátora sa predikčné trhy svojou štruktúrou typu všetko alebo nič a zameraním na udalosti ako počasie či šport podobajú skôr stávkam než investíciám. V Austrálii navyše dnes nemá licenciu finančného trhu ani jeden prevádzkovateľ predikčného trhu.
Vyhlásenie nie je formálnym rozhodnutím o každom produkte, ktorý funguje na princípe predpovedí. Je však jasným signálom, ako by ASIC posudzoval prípadnú žiadosť o licenciu. Pre odvetvie je dôležité najmä preto, že debata o povahe predikčných trhov sa doteraz odohrávala predovšetkým v Spojených štátoch. Keď sa k nej pridáva regulátor, a to z pozície finančného, nie hazardného dozoru, spor prestáva byť čisto americkou záležitosťou.
Predikčné trhy umožňujú obchodovať so zmluvami, ktorých hodnota závisí od toho, či nastane určitá udalosť. Ak nastane, zmluva vyplatí pevnú sumu, ak nie, je bezcenná.
Otázku, či ide o finančný nástroj alebo hazard, si teraz kladie aj Austrália. Kľúčový je paragraf 798A zákona o obchodných spoločnostiach (Corporations Act), ktorý ASIC ukladá pri udeľovaní licencie trhu zvážiť verejný záujem. Ak regulátor dospeje k záveru, že produkt je v podstate hazard s finančnou nálepkou, licenciu finančného trhu pravdepodobne neudelí. Samotné platformy sa austrálskemu trhu zatiaľ vyhýbajú. Polymarket má Austráliu na zozname blokovaných krajín a Kalshi ju podľa januárovej aktualizácie vedie ako krajinu s obmedzeným prístupom.
Precedens binárnych opcií
Prirovnanie k binárnym opciám nie je náhodné. Ide o finančné nástroje, pri ktorých klient tipuje, či cena aktíva v stanovenom čase stúpne alebo klesne, a dostane buď pevnú výplatu, alebo stratí celý vklad. ASIC zakázal ich vydávanie a distribúciu retailovým klientom s účinnosťou od 3. mája 2021 a zákaz neskôr predĺžil až do 1. októbra 2031. Svoj krok vtedy zdôvodnil tvrdými číslami. V 13 mesiacoch pred zákazom prišlo o peniaze 74 až 77 percent aktívnych retailových klientov a ich straty dosiahli spolu 14 miliónov dolárov.
Logika regulátora je teda zrejmá. Ak má produkt rovnakú ekonomickú štruktúru ako nástroj, ktorý je preukázateľne škodlivý pre drobných investorov, ťažko ho označiť za prospešný len preto, že podkladovým aktívom je futbalový zápas namiesto kurzu meny. Zástancovia predikčných trhov naopak argumentujú, že ceny zmlúv agregujú informácie a slúžia ako užitočný ukazovateľ pravdepodobnosti udalostí, napríklad volieb či ekonomických rozhodnutí, a že regulovaná burza s transparentným obchodovaním je bezpečnejšia než šedá zóna. Austrálske stanovisko však naznačuje, že pri udalostiach ako počasie alebo šport regulátor tento informačný prínos nepovažuje za dostatočnú protiváhu rizík.
ASIC vo svojom usmernení pre spotrebiteľov vymenoval aj konkrétne riziká. Ide o možné zneužívanie dôverných informácií, spory o to, ako bola udalosť vyhodnotená, a pri nelicencovaných zahraničných platformách aj chýbajúce mechanizmy riešenia sporov a ochrany peňazí klientov. Predsedníčka Court upozornila, že používatelia zahraničných platforiem nepožívajú ochranu podľa austrálskeho práva. Zároveň pripomenula, že austrálski držitelia licencií, ktorí by k takýmto platformám sprostredkúvali prístup, musia aj tak plniť svoje regulačné povinnosti. To je odkaz najmä pre brokerov a fintech aplikácie, ktoré by chceli predikčné zmluvy ponúkať ako doplnok k iným investičným produktom.
Ekonomicky je situácia jednoznačná v tom, kto stráca a kto získava. Predikčné platformy prichádzajú o možnosť legálne vstúpiť na austrálsky trh. Domáci licencovaní prevádzkovatelia športových stávok, ktorí fungujú pod štátnymi licenciami a platia stávkové dane, naopak získavajú ochranu pred konkurenciou, ktorá by mohla ponúkať veľmi podobný produkt pod finančnou licenciou a bez hazardného zdanenia. Práve táto regulačná arbitráž, teda využívanie rozdielov medzi režimami, je jadrom celého sporu.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa k téme vyjadrí aj austrálsky hazardný dozor. Ak ASIC nevníma predikčné trhy ako finančný produkt, logicky by mali spadať pod pravidlá pre hazard, kde je online ponuka prísne obmedzená a zahraničné nelicencované služby sa blokujú. Produkt by sa tak ocitol medzi dvoma režimami, pričom ani jeden by mu nemusel umožniť fungovať v dnešnej podobe.
Austrália pritom nie je jediná. Toto leto deväť európskych regulátorov z Belgicka, Francúzska, Holandska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Španielska, Švajčiarska a Talianska ohlásilo spoločnú iniciatívu proti nelicencovaným platformám predikčných trhov a sľúbilo užšiu cezhraničnú spoluprácu. Rozdiel je v tom, že európske úrady k téme pristupujú prevažne ako hazardné dozory, kým ASIC sa k podobnému záveru dopracoval z pozície finančného regulátora. Z oboch smerov tak prichádza rovnaký signál, že americký model neznamená automatický globálny precedens. Slovensko v uvedenej skupine nie je, no keďže sa poľský aj nemecký regulátor rozhodli konať, tlak na jednotný stredoeurópsky postup bude pravdepodobne rásť aj voči ÚRHH.
Do budúcnosti treba sledovať niekoľko vecí. Prvou je, či niektorý prevádzkovateľ v Austrálii vôbec podá žiadosť o licenciu trhu a preverí tak test verejného záujmu v praxi. Druhou je vývoj súdnych sporov v USA, kde sa rozhoduje, či zmluvy na športové udalosti patria pod federálny derivátový dozor, alebo pod štátne hazardné zákony. Ak by americké súdy dali za pravdu štátom, austrálska pozícia by sa posilnila a ďalšie krajiny by ju mohli prebrať. Treťou je, ako rýchlo z deklarácií európskych regulátorov vzniknú konkrétne kroky, napríklad blokovanie domén či platobných tokov. Isté je zatiaľ jedno. Otázka, či je predikčný trh burza alebo stávková kancelária, sa už nerieši len vo Washingtone.
