Grécky minister financií Kyriakos Pierrakakis trvá na zvýšení dane z výhier v online kasínach, ktoré platí od 1. júla. Podľa neho ide o spôsob, ako zvýšiť príjmy na verejné služby. Pri výhrach od 100 do 500 eur stúpla sadzba z 15 na 20 percent a pri výhrach nad 500 eur z 20 na 30 percent. Výhry do 100 eur zostávajú oslobodené. Podľa údajov zverejnených v októbri štát od januára do augusta 2026 zrazil z výhier 369 miliónov eur, čo je o 27,3 percenta viac ako rok predtým, keď to bolo 290 miliónov eur.
Grécky prípad je zaujímavý najmä tým, koho zaťažuje. Väčšina európskych krajín vrátane Slovenska berie peniaze z hazardu hlavne od prevádzkovateľa, typicky ako percento z hrubých herných príjmov. Atény idú inou cestou a väčšiu časť bremena prenášajú na hráča. Pre ministerstvá financií, ktoré hľadajú nové príjmy a pritom nechcú priamo zaťažiť licencované firmy, je to precedens, ktorý budú v regióne sledovať.
Opatrenie prvýkrát ohlásil Pierrakakis 23. marca. Výhry v online kasínach označil za ďalší zdroj peňazí na pomoc domácnostiam a firmám, ktorým rastú ceny energií. Podľa oficiálneho prepisu ministerstva financií povedal, že zásah zvýši verejné príjmy približne o 100 miliónov eur ročne. Daň sa týka len hier kasínového typu, teda automatov a pokru. Športové stávky a ostatné produkty spoločnosti OPAP majú vlastný daňový režim, ktorý sa nemenil.
Podrobnejšie vysvetlenie vlády priniesol námestník ministra financií Thanos Petralias. Podľa neho online kasíno a poker rastú tak rýchlo, že by mali viac prispievať do verejných financií. Odvetvie môže byť podľa Petraliasa trvalým zdrojom príjmov pre štátny rozpočet a budúce vládne opatrenia. Väčší podiel štátu na raste trhu považuje za sociálne spravodlivý, lebo výnos sa vracia občanom. Grécky hazard je pre štát aj tak významnou položkou. Helénska komisia pre hazardné hry (EEEP), ktorá je národným regulátorom, odhaduje štátne príjmy z hazardu za rok 2025 na 1,17 miliardy eur. Z toho 737 miliónov pochádza z online prostredia a 433 miliónov z kamenných prevádzok.
Čísla za prvých osem mesiacov roka 2026 na prvý pohľad vyzerajú pre vládu priaznivo. Celkové hrubé herné príjmy, teda vklady hráčov po odpočítaní vyplatených výhier, vzrástli o 4,2 percenta na 2,06 miliardy eur. Príjmy štátu od prevádzkovateľov stúpli o 7,9 percenta na 484,5 milióna eur. Daň zrazená z výhier rástla výrazne rýchlejšie ako samotný trh. Treba však dodať, že ide o údaje za celý trh, ktoré účinok júlového zvýšenia osobitne nevyčísľujú. Vyššie sadzby navyše platili len dva z ôsmich sledovaných mesiacov.
Kto naozaj zaplatí za vyššiu sadzbu
Zrážková daň z výhier funguje jednoducho. Pri výplate ju strhne prevádzkovateľ a odvedie štátu, hráč tak dostane na účet už zníženú sumu. Pre štát je to pohodlný a ťažko obíditeľný nástroj, pokiaľ hra prebieha v licencovanom prostredí. Ekonomicky však taká daň znižuje to, čo hráč reálne dostane späť z vkladov. Výhra 1 000 eur sa po novom zmenší o 30 percent, nie o 20 percent. Pre bežného rekreačného hráča s malými výhrami sa nemení nič, pretože hranica 100 eur ho chráni. Najviac zmenu pocítia hráči s vyššími stávkami a väčšími výhrami, teda práve tí, ktorí sú pre prevádzkovateľov z hľadiska tržieb najcennejší.
Tu leží hlavné riziko celej konštrukcie. Nelicencované kasíno žiadnu daň nezráža, a preto pri rovnakej hre môže hráčovi ponúknuť citeľne viac. Čím väčší je rozdiel medzi čistou výhrou na legálnej a nelegálnej stránke, tým silnejšia je motivácia odísť z regulovaného trhu. Ekonómovia hovoria o elasticite dopytu, teda o tom, ako citlivo hráči reagujú na zmenu ceny. Petralias na otázku, či vyššie dane nevyženú zákazníkov na nelicencované weby, odpovedal, že odhady príjmov s elasticitou dopytu počítali a vláda analyzovala aj údaje od prevádzkovateľov. Ako ďalšiu poistku uviedol sprievodnú legislatívu proti nelegálnemu hazardu.
Prevádzkovatelia sa na prvý pohľad tvária ako tí, ktorých sa zmena netýka, lebo ich vlastné odvody zostali bez zmeny. Nepriamo však môžu stratiť aj oni. Ak hráči s vysokými stávkami začnú hrať menej alebo prejdú k nelegálnej konkurencii, klesnú hrubé herné príjmy a s nimi aj odvody štátu. Vláda by tak mohla časť zisku z vyššej sadzby stratiť na inom mieste. Otázne zostáva aj to, či sa hráči nezačnú správať špekulatívne, napríklad či nebudú výhry deliť tak, aby sa vyhli vyšším pásmam. Závisí to od toho, ako presne sa výhra pri kasínových hrách definuje.
Vláda preto zvýšenie dane spojila s posilnením dohľadu. V októbri EEEP vyhlásila nábor 40 zamestnancov formou dočasného pridelenia, z toho sedem IT špecialistov, ktorí majú posilniť inšpekčný útvar. Z oznámenia však nevyplýva, či ich bude financovať vyššia daň z výhier. Reforma zároveň sprísňuje blokovanie webových stránok, rozširuje vyšetrovacie právomoci a zvyšuje sankcie. Podľa rámca, ktorý zverejnilo ministerstvo financií, hrozia za jedno porušenie správne pokuty až do výšky 2 miliónov eur a za vybrané trestné činy v oblasti nelegálneho hazardu najmenej desaťročné tresty odňatia slobody. Samostatné sankcie sú určené pre propagáciu nelegálneho hazardu prostredníctvom influencerov, provízných partnerov a digitálnych reklamných sietí.
Pierrakakis 6. októbra na pôde regulátora varoval, že nelegálny hazard berie peniaze štátu a poškodzuje firmy, ktoré dodržiavajú pravidlá. Podľa neho musí vláda zabezpečiť ľudí, technológie aj právny rámec pre dohľad. Za týmito slovami je jasná logika. Vyššie zdanenie legálneho trhu obstojí len vtedy, ak štát dokáže citeľne sťažiť život nelegálnej konkurencii.
Pre Slovensko má grécky experiment skutočný význam. Tunajší systém podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách zaťažuje predovšetkým prevádzkovateľa cez odvod z hazardných hier, nie hráča pri výplate výhry. Keď slovenská vláda pri konsolidácii verejných financií hľadá ďalšie príjmy, hazard sa medzi kandidátmi pravidelne objavuje. Grécko ukazuje alternatívu, ktorá je politicky lákavá, lebo neohrozuje priamo bilancie licencovaných firiem a štátu prináša rýchle peniaze. Zároveň však ukazuje cenu tejto voľby, ktorou je drahší a intenzívnejší boj s čiernym trhom. Slovenský Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) síce blokuje nelegálne weby, no každé zhoršenie ponuky legálneho trhu by tlak nelicencovaných kasín na slovenských hráčov ešte zvýšilo.
Skutočný test gréckej politiky prinesú až celoročné údaje za rok 2026 a najmä čísla za ďalšie mesiace, keď už vyššie sadzby budú platiť dlhšie. Rozhodujúce bude, či daň zrazená z výhier porastie bez poklesu hrubých herných príjmov z online kasín. Ak sa trh zastaví alebo sa začne zmenšovať, bude to signál, že časť hráčov odišla mimo regulovaného prostredia. Sledovať treba aj to, ako rýchlo EEEP obsadí nové miesta a či sprísnené blokovanie a pokuty prinesú viditeľné výsledky. Ak vláde vyjde odhadovaných približne 100 miliónov eur ročne bez úniku na čierny trh, môže sa grécky model zdaňovania hráča stať vzorom aj pre ďalšie európske ministerstvá financií.
