Európsky parlament nedávno hlasoval vo veci dlhodobej stratégie pomoci a financovania videohier a e-športu v Európe. Informuje o tom portál hernazona.sk.
Za návrh hlasovalo až 560 poslancov, 34 bolo proti a 16 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci v európskom parlamente sa zhodli na tom, že videohry a e-šport sú hodné podpory na európskej úrovni. Európska komisia teraz musí vypracovať európsku hernú stratégiu. Cieľom je upevniť európsky herný ekosystém, zvýšiť európske investície a udržať si talentovaných Európanov z herného či e-športového priemyslu.
Podľa právneho znalca Nepomuka Nothelfera, ktorý pre európsky parlament vypracoval správu o e-športe, je toto veľký krok vpred. Pre web Esports Insider sa vyjadril, že uznesenie parlamentu o gamingu a e-športe je úspechom. Dodáva, že ide o gigantické uznanie týchto dvoch odvetví, no uznáva, že ich čaká ešte veľa práce.
Čiastku, ktorú by mal dostať e-šport či herný priemysel, však stále nepoznáme. O tom bude ešte európsky parlament rokovať.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci?
ZA HLASOVALI: Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Miriam Lexmann, Peter Pollák, Miroslav Radačovský, Michal Šimečka, Ivan Štefanec a Michal Wiezik.
PROTI HLASOVAL: Milan Uhrík.
ZDRŽAL SA HLASOVANIA: Eugen Jurzyca.
O stanovisko k hlasovaniu požiadal portál hernazona.sk Eugena Jurzycu a Milana Uhríka.
Eugen Jurzyca sa hlasovania zdržal a takto svoje rozhodnutie okomentoval:
„Cieľom tejto nelegislatívnej správy je poukázať na rast odvetvia elektronických športov a videohier a priniesť odporúčania, ako lepšie využiť ich potenciál. Oceňujem, že správa vyzdvihuje pozitívne vplyvy videohier vo vzdelávaní či v oblasti duševného zdravia, a taktiež oceňujem, že neobsahuje nerealistické odporúčanie, aby mladí ľudia namiesto hrania videohier radšej čítali knihy od autorov, ako je Tolstoj či Dostojevskij. Za pozitívne považujem, že správa podporuje ochranu duševného vlastníctva videohier. Ochrana duševného vlastníctva podľa môjho názoru vytvára dlhodobo úspešnejšie firmy a spokojnejších zákazníkov v akomkoľvek odvetví.
Súhlasím aj s výzvou na vyššiu transparentnosť hier, ktoré obsahujú truhlice s náhodnou odmenou. Podľa odbornej štúdie hranie týchto hier môže viesť deti ku gamblerstvu. (Loot boxes in online games and their effect on consumers, in particular young consumers, 2020). Nesúhlasím však s výzvou na vytvorenie európskej stratégie videohier na podporu herných štúdií (a startupov), ktorá by mala zohľadniť aj závislosť od dovozu. Takéto návrhy vedú podľa môjho názoru k protekcionizmu, teda k zvýhodňovaniu určitých sektorov a subjektov (rentseekeri) na úkor občana/spotrebiteľa, a teda spoločnosti ako celku. Nesúhlasím ani s návrhom na vytvorenie archívu či európskeho observatória pre videohry. Predkladatelia totiž nepredložili posúdenie nákladov a prínosov týchto iniciatív. Z uvedených dôvodov som sa hlasovania zdržal.“
Milan Uhrík bol proti tomuto návrhu a nižšie vysvetlil prečo:
„Napriek tomu, že videohry predstavujú súčasť životného štýlu mladých ľudí, odmietam zvýšenú propagáciu videohier a elektronického športu medzi mladými, tak ako to vyplýva z návrhu predloženého uznesenia. Už zo skúsenosti s pandémiou COVID-19 vieme, že online priestor nenahradí fyzický a spoločenský kontakt, a to obzvlášť medzi mladými ľuďmi a môže to mať za následok psychickú stigmatizáciu mladých a problémy so začleňovaním sa do spoločnosti. Uvedený fenomén nemožno eliminovať propagáciou videohier na školách a v spoločnosti. Napriek tomu, že predložené uznesenie má snahu zjednotiť európsky hrací priestor z hľadiska legislatívy, nemyslím si, že je v súčasnosti nevyhnutné ani potrebné vytvárať nové európske inštitúcie, ktoré sa majú zaoberať fenoménom videohier a e-športu. Aj z uvedených dôvodov som hlasoval proti predloženému návrhu.“
