Hoci je vo Fínsku len niekoľko kamenných kasín, je tu toľko príležitostí na drobné hazardné hry, že sú takmer všadeprítomné. Na lotérie sa dá vsádzať na viac ako šiestich tisícoch miest v celej krajine a hracie automaty nájdete na nečakaných miestach.
Fíni si vytvorili priaznivý vzťah k hazardným hrám počas druhej svetovej vojny, keď sa vyplňovanie tiketov prostredníctvom štátnej spoločnosti považovalo za finančnú pomoc vlasti. Aj keď prehrali, peniaze išli tam, kde boli potrebné. Štátna firma, ktorá má vo Fínsku monopol na hazardné hry, sa však odvtedy rozrástla na obrovskú inštitúciu, ktorá sa nevyhla kontroverziám a korupčným škandálom. A čím viac peňazí do nej prúdi, tým naliehavejším sa stáva ďalší problém – závislí hráči.
Fínsko je starostlivá krajina. Pre ľudí, ktorí žijú nezdravým životným štýlom, je pobyt v severskej krajine veľmi drahý. Tabak a alkohol sú vysoko zdanené a ich predaj podlieha aj ďalším pravidlám, ktoré v tejto krajine nemá obdobu. V obchodoch si zákazníci kvôli vyššiemu zdaneniu priplatia aj za sladké nápoje a iné nezdravé potraviny. Dlhodobou politikou štátu je skrátka potláčanie nerestí. Samozrejme, okrem hazardných hier.
Hazardné hry sú vo fínskej spoločnosti prekvapivo rozšírené a akceptované. Zatiaľ čo v Českej republike sa niektoré obce rozhodli úplne zakázať hracie automaty na svojom území a na iné sa vzťahujú obmedzenia, vo Fínsku ich nájdete nielen v krčmách a reštauráciách, ale aj v novinových stánkoch, na čerpacích staniciach a v obchodoch s potravinami.
Ak si chce fajčiar kúpiť cigarety vo fínskom supermarkete, musí presne pomenovať výrobok, ktorý chce, pretože tabakové výrobky nemôžu byť podľa zákona vystavené za pultom. Hneď za ním sa však nachádza displej preplnený rôznymi športovými stávkami a žrebmi, často sprevádzaný krátkym radom automatov so svietiacim displejom, ktoré vás lákajú skúsiť šťastie.
Podľa fínskej verejnoprávnej televízie Yle sú Fíni v prepočte na obyvateľa štvrtí najväčší hráči na svete. Podľa národného zdravotníckeho úradu THL hrá 80 percent populácie každý rok nejakú formu hazardných hier. Pre porovnanie, podľa Národného monitorovacieho centra pre drogy a drogovo závislé osoby (NMC) si v Českej republike dáva drogy približne 35 až 50 percent dospelých.
Vo Fínsku sa ľahké hazardné hry spoločensky nevnímajú ako zlozvyk, ale ako niečo normálne. Podľa Riitty Matilainenovej, výskumníčky z Helsinskej univerzity, ide o historicky zakorenený postoj, ktorý bol zasiaty pred viac ako storočím v prvých rokoch nezávislého fínskeho štátu.
Priatelia miernosti chceli viesť Fínov k abstinencii. Ale počas prohibície najstriedmejší národ pil a pašoval.
V prvých rokoch bol hazard nelegálny, a tak Fíni chodili stávkovať na futbalové zápasy do susedného Švédska, kde to bolo naopak. Vedúci predstavitelia mladej republiky chceli zabrániť toku peňazí do zahraničia, a tak namiesto toho legalizovali peňažné lotérie a stávky na konské dostihy, aby udržali hráčov (a ich peňaženky) doma.
Hazardné hry legalizovali v čase, keď vo Fínsku platila prohibícia, úplný zákaz predaja a výroby alkoholu.
„Fin vždy vyhráva“
Neobyčajne blízky vzťah k hazardným hrám však prišiel s druhou svetovou vojnou. Fínsko sa ocitlo v zložitej situácii, keď sa naň z juhu tlačila nacistická Tretia ríša, z východu Sovietsky zväz a zo západu s ním susedilo neutrálne Švédsko, ktoré sa snažilo vyhnúť zatiahnutiu do vojny. Fínsko však vsadilo na neutralitu v nepokojnom období. Invázia Sovietskeho zväzu viedla najprv k zimnej vojne (v rokoch 1939 až 1940) a odvetnej pokračovacej vojne (v rokoch 1941 až 1944), keď sa Fíni snažili získať späť stratené územia.
Podľa fínskej televízie Yle to bolo jedno z najformujúcejších období národnej identity. Vojna však nebola len záťažou pre obyvateľstvo, ale aj pre štátnu pokladnicu. Len niekoľko mesiacov po začiatku zimnej vojny bola založená štátna stávková agentúra Veikkaus (názov je odvodený od slovesa veikata, čo znamená vsádzať alebo tipovať).
Športové zväzy sa začali obávať odlivu peňazí v dôsledku finančných problémov štátu a začali organizovať stávky na výsledky zápasov prostredníctvom Veikkausu. Dodatočný adrenalín spojený s víťazstvom alebo prehrou v napätých časoch poskytol Fínom príležitosť „vypustiť paru“. Bolo to žiaduce, pretože existovali aj obavy z radikalizácie obyvateľstva a jeho možného príklonu ku komunistickej ideológii, čo pre krajinu vo vojnovom stave so Sovietskym zväzom predstavovalo značné nebezpečenstvo.
Štát mal prostredníctvom svojich spoločností monopol na hazardné hry, ktoré sa stali dobrým zdrojom peňazí (a sú ním dodnes). Propagácia hazardných hier bola súčasťou vojnovej propagandy. V reklamách boli často zobrazovaní vojnoví veteráni a obete vojny, ktorým bol určený výťažok z hazardných hier.
Stávky boli vecou národnej cti. Aj v prípade prehry sa hráči mohli utešovať myšlienkou, že ich peniaze budú zmysluplne využité inde. Veď slogan jednej z hazardných spoločností znel: Fin vždy vyhrá.
Matilainen pre Yle poznamenal, že „aj dnes je tento nacionalistický podtext prítomný vo všetkých reklamách Veikkaus“.
Tento prístup sa však neskončil vojnou; hazardné hry sa stali pevným zdrojom príjmov pre štát, ktorý naďalej podporoval osobitnú koncepciu dosahovania všeobecného blahobytu prostredníctvom hazardných hier. V reklamách sa zdôrazňoval sociálny prínos a podpora mládeže alebo športu prostredníctvom rôznych programov. Stávky sa stali činnosťou, ktorú vykonávali bežní občania.
Naopak, na tých, ktorí sa vyhýbali hazardným hrám, sa zamerali reklamy. Napríklad plagát Veikkaus zo 40. alebo 50. rokov 20. storočia tvrdil, že „iba africký černoch nehrá hazardné hry“.
Hazardné hry sa tak stali viac než prijateľnými a nešlo len o stávkovanie; obľúbenými sa stali aj hracie automaty, ktoré zaplavili verejné priestranstvá. „Boli umiestnené vo všetkých obchodoch, kaviarňach, čerpacích staniciach. Všade, kde si to len viete predstaviť, dokonca aj v nemocniciach alebo v jedálňach na pracoviskách,“ povedal Matilainen a dodal, že je to stále jedinečný prvok fínskej kultúry. „V medzinárodnom porovnaní je veľmi zvláštne, že máme všade hracie automaty,“ dodala.
Na mince do banky len s plátenným vreckom
Keď Jorma Ihalainen v 90. rokoch 20. storočia prevádzkoval kaviareň v meste Espoo, ktoré susedí s Helsinkami, vybavil ju štyrmi strojmi. Tvrdí, že nikdy neuvažoval o inej možnosti. „Bolo to normálne. Kto mal kaviareň, mal v nej stroje. Ak ste mali čerpaciu stanicu, mali ste aj predajné automaty. Ľudia vždy očakávali predajné automaty aj v supermarketoch. Vedeli sme, že peniaze pôjdu na správne miesto,“ opisuje bývalý majiteľ kaviarne.
Podľa neho sa predajné automaty v tom čase vnímali najmä ako zábava, niečo ako návšteva zábavného parku. Okrem toho mu prinášali aj zisk. Hoci peniaze hráčov vyberali z terminálov zamestnanci štátnej spoločnosti, za poskytnutie priestoru pre automaty dostával sumu, ktorá pokrývala časť prevádzkových nákladov podniku.
On sám musel častejšie navštevovať banku, aby mal dostatok drobných pre hráčov v kaviarni. Nosil ho v plátenných taškách. Potreboval toľko mincí, že sa plastové tašky pod ich váhou roztrhli.
Najobľúbenejšou hazardnou hrou však bola sobotňajšia lotéria, spomína. Sám na ňu stávkoval každý týždeň počas desiatich rokov. „Väčšina Fínov to urobila. Všetci čakali na sobotu, aby zistili, aké budú čísla,“ poznamenal. „Každý hral aspoň trochu,“ dodal.
„Myslím, že by to bolo zvláštne,“ odpovedal na otázku, či existujú ľudia, ktorí sa hazardu úplne vyhýbajú.
Závislosť ohrozuje významnú časť spoločnosti
Avšak benevolentný postoj spoločnosti k hazardným hrám a ich podpora zo strany štátu má veľké „ale“. Hazardné hry sú návykové. Pôvodnou myšlienkou štátneho monopolu na hazardné hry je využiť túto návykovú zábavu na prospešné účely namiesto toho, aby zisky z hazardných hier putovali do súkromných spoločností alebo do zahraničia.
Štát sa však má starať aj o verejné zdravie, čo okrem iného znamená pomáhať ľuďom so závislosťami. Ak sa však len cestou do obchodu vyskytne niekoľko príležitostí jednoducho si staviť alebo skúsiť šťastie v automate, zatiaľ čo ulice lemujú bilbordy Veikkas, proces odvykania od hazardných hier sa stáva oveľa ťažším.
A štatistiky ukazujú, že s touto situáciou si mnohí Fíni nevedia rady. Podľa verejnoprávnej televízie Yle je v krajine s 5,5 milióna obyvateľov približne 124 000 problémových hráčov. Ak vezmeme do úvahy ich rodinných príslušníkov, závislosť od hazardných hier priamo postihuje približne 700 000 ľudí, čo je viac ako dvanásť percent populácie. Podľa niektorých štatistík je hazardnými hrami ohrozených až 900 000 ľudí.
Ako ukazuje svedectvo bývalého majiteľa kaviarne Ihalainena, závislosť od hazardných hier je dlhodobou komplikáciou. „Hranie hier bolo pre niektorých ľudí naozaj vážnym problémom. Niektorí ma požiadali, aby som im nabudúce nemenil drobné,“ povedal.
„Niekedy som tiež videl, že ešte nedostali výplatu alebo dôchodok a nemali peniaze na hazard. Ale na druhej strane, v prvý deň sedeli celý deň pri strojoch a vkladali stovky značiek,“ opísal.
Veikkaus okolo seba vybudoval systém, ktorý bolo ťažké prelomiť
Táto situácia trvá už desaťročia, takže fínsky štát by sa mal hazardnými hrami intenzívne zaoberať. Celý systém sa však od druhej svetovej vojny veľmi zdegeneroval. Spoločnosť Veikkaus, ktorá pohltila ostatné štátne spoločnosti do jedného obrovského monopolu, vypláca ročne do štátnej pokladnice 1 miliardu EUR na dividendách a ďalších 200 miliónov EUR odvádza na daniach. A hoci je to štátna spoločnosť, v praxi sa správa ako súkromná spoločnosť, ktorá sleduje najmä svoj vlastný zisk.
Veikkaus sa stal mimoriadne silným hráčom vo fínskej spoločnosti. Podľa fínskej novinárky Senji Larsenovej, ktorá sa dlhodobo venuje tejto problematike a ktorej kniha Veikkauskratia (Veikkauskracia) vyvolala značný rozruch, prenikla štátna spoločnosť prostredníctvom svojich kontaktov do politickej sféry.
Výplatná listina spoločnosti Veikkaus obsahuje dlhý zoznam rôznych riaditeľov, manažérov a vedúcich pracovníkov. Tučné sumy však dostávajú aj ministri a poslanci, „nečakané príspevky“ dostávajú obce a mestá a „desiatky“ idú do rozpočtu médií, hovorí novinár.
Na verejnosť sa dostali aj prípady zneužívania dotácií Veikkaus v rámci darcovských organizácií. Minulý rok napríklad vyšlo najavo, že riaditeľ Asociácie odborníkov na alergiu, dermatológiu a astmu Ilkka Repo minul 13 000 eur (viac ako 300 000 korún) z grantu Veikkaus na dary. Peniaze mal použiť aj na zaplatenie nočných jázd taxíkom, nákup alkoholu alebo na stretnutia na golfových ihriskách.
Štátna podpora viacerých organizácií a združení nie je len sociálnou aktivitou a marketingovým ťahom. Spoločnosť Veikkaus v skutočnosti vytvorila hustú sieť rôznych združení, ktoré sú finančne závislé od tejto hazardnej spoločnosti. Finančné prostriedky sa však čiastočne prerozdeľujú mimo štátneho rozpočtu, čo spôsobilo problémy v súvislosti s pandémiou kovidu.
Spoločnosť Veikkaus zaznamenala prudký pokles zisku a bolo jasné, že zníži svoju finančnú podporu rôznym združeniam. Vláda však tieto prostriedky odmietla schváliť. Keďže peniaze z hazardných hier často tvoria významnú časť rozpočtov týchto združení, mnohé z nich sa obávajú o svoju budúcnosť v prípade straty týchto zdrojov.
Larsen: Peniaze z hazardných hier sú veľmi drahé
Monopol na hazardné hry vo Fínsku tak vytvoril systém, od ktorého závisí fungovanie veľkej časti spoločnosti, a ktorého rozpad by sa nezaobišiel bez bolestivých následkov. Zároveň však narastá počet ľudí, ktorí si vypestovali závislosť od hazardných hier.
Podľa Larsena len malé percento najproblematickejších hráčov tvorí približne polovicu zisku spoločnosti Veikkaus. „Často sú duševne chorí, s nízkym príjmom, nezamestnaní a na dôchodku,“ vymenoval novinár. Okrem toho Fínsko trápi problém vysokého počtu neplnoletých hráčov.
Larsen tiež upozorňuje, že zisky z hazardných hier nie sú voľné peniaze. „Naša krajina mlčí o negatívnych nákladoch. Podľa medzinárodných štúdií môžu predstavovať tisíce eur na jedného fínskeho daňového poplatníka. Peniaze z hazardných hier sú veľmi drahé,“ píše novinár. „Mlčanie o škodlivosti hazardných hier je sociálna politika,“ povedala.
Nemecký reťazec vo Fínsku bez herných terminálov, zatiaľ čo domáce si ich ponechali
Ale aj v spoločnosti, ktorá už sto rokov žije v adrenalíne z očakávania víťazstva, sa objavujú náznaky zmien. Nemecký reťazec Lidl minulý rok oznámil, že stiahne hracie automaty zo svojich predajní. Hoci sa to môže zdať ako malý krok, Lidl by ho pravdepodobne neurobil, keby sám nepredpokladal zmeny v tejto oblasti.
Keď potom dva najväčšie fínske maloobchodné reťazce reagovali na túto správu vyhlásením, že stroje zatiaľ ponechajú vo svojich predajniach, niektorí ľudia tento postoj kritizovali. Napriek tomu to naznačuje, že postoj verejnosti k hazardným hrám sa mení.
Pozitívny vplyv na ľudí ohrozených závislosťou od hazardných hier sa pravdepodobne nedosiahne bez oslabenia postavenia štátneho monopolu. To si zasa bude vyžadovať angažovanosť politikov.
Fínsky parlament pred niekoľkými mesiacmi schválil zákon o pravidlách hazardných hier. Neochráni však obyvateľstvo. Naopak, snaží sa ukotviť pozíciu Veikkaus aj v prostredí online hazardných hier tým, že blokuje zahraničné webové stránky s hazardnými hrami.
Severania si teda na zmeny pravdepodobne budú musieť počkať, ich dlhé spolužitie s hazardom bude pokračovať. Je ťažké predpovedať, aká bude v tomto smere budúcnosť. „Mýtus o dobrých úmysloch (hazardných hrách) je pravdepodobne najsilnejším a najtrvalejším ekonomickým mýtom Fínov,“ hovorí Larsen.
