Športoví fanúšikovia sa aktuálne sústredia na prebiehajúce majstrovstvá Európy vo futbale, ale minimálne stávková spoločnosť Tipsport si spomenie aj na nedávny šampionát v ľadovom hokeji. Problematickej reklame spoločnosti Tipsport „Stačí len začať“ a regulácii reklamy v oblasti hazardu sa venovala redaktorka sme.sk Petronela Ševčíková.
Formulkou „Stačí len začať“ povzbudzoval v slovenskej verzii ich reklamného šotu nových stávkarov Tomáš Tatar, v Česku zase zlatý útočník David Pastrňák.
V oboch krajinách sa nimi bude zaoberať Rada pre reklamu, ktorá bude posudzovať, či neprekročili etický rámec.
Reklamu videlo počas majstrovstiev niekoľko stotisíc divákov, sledovanosť šampionátu, ktorý v tomto roku prvýkrát vysielala televízia Joj, lámala rekordy. Niektoré zápasy si pri televíznych obrazovkách pozrelo viac ako milión divákov.
„Rada pre reklamu dostala voči predmetnej reklame sťažnosť, v rámci ktorej sťažovateľ poukazuje okrem iného na slogan v znení ‚Stačí len začať‘,“ hovorí Eva Tiko Rajčáková, výkonná riaditeľka Rady pre reklamu na Slovensku.
Podľa sťažovateľa tisíce rodín gamblerov by vedeli potvrdiť, že „stačí len začať“ a človek privedie sám seba a celú rodinu na mizinu. Je nemorálne propagovať stávkovanie týmto spôsobom v hlavnom vysielacom čase, keď reklamu môžu vidieť aj deti a dospievajúci, ktorí sú motivovaní na tipovanie výsledkov, píše sa v sťažnosti.
Príbeh reklamy ukazuje ľudí, ktorí sa učia šoférovať, korčuľovať, hrať na klavíri či začínajú s golfom. Sprievodný komentár znie – „Ako to dopadne? To nikto nevie, ale jedno ti môžem zaručiť, že si to užiješ!“ A v závere reklamy zaznie z úst úspešného hokejistu veta: „Stačí len začať.“
Reklama na tipovanie si vyžaduje okrem zákonov aj vkus a etiku
Reklama už pri vysielaní vzbudila pozornosť aj medzi tvorcami reklamy. Mnohí odsudzujú nešťastne zvolený slogan. Tvrdia, že navádza na hranie. Podľa Tipsportu však ide o pozitívnu motiváciu k športu.
„Slogan ‚Stačí len začať‘ v kombinácii s hazardom je opakom zodpovednosti. Nanešťastie, nezáleží na tom, ako to zadávateľ reklamy pôvodne myslel, ale ide o to, ako to cieľová skupina pochopí,“ hovorí Maru Mitlíková, šéfka reklamnej agentúry TRIAD a tiež členka prezídia Klubu reklamných agentúr Slovenska (KRAS).
Peter Darovec, kreatívny riaditeľ agentúry Istropolitana, ktorá vytvára komunikáciu Niké s Petrom Vlhovou a trénerom Lacom Borbélym, nechcel posudzovať reklamu konkurencie. Odkázal však, že takúto vetu by v reklame na stávkovú spoločnosť určite nepoužil.
„V reklamnej praxi platí, že dodržiavame nielen zákon o reklame, ale dbáme aj na etický rámec komunikácie,“ hovorí Maru Mitlíková.
Dodáva, že špeciálne pri chúlostivých témach, akou je aj propagácia hazardných hier, ktoré môžu vyvolať závislosť, treba sa k reklame postaviť vždy veľmi citlivo a zodpovedne.
Princípy sú zhrnuté v Etickom kódexe reklamnej praxe. Existujú aj samoregulačné pravidlá zakotvené v Kódexe zodpovednej reklamy v oblasti hazardných hier. Podľa etických princípov by reklama na hazardné hry nemala byť zameraná na maloletých. Nemala by im hovoriť, že je to súčasť ich voľnočasových aktivít. Neprípustná je aj reklama, ktorá podnecuje na neuváženú účasť na hazardných hrách alebo by mohla povzbudzovať vytvorenie alebo posilnenie závislosti od hazardných hier.
Nesmie tiež vzbudzovať dojem, že osoby si hraním môžu vylepšiť finančnú situáciu alebo že je to prostriedok na riešenie finančných problémov.
Ak spoločnosť spolupracuje so známou tvárou – športovcom, umelcom či inou populárnou osobnosťou – nepoužíva také vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že hazardné hry prispievajú k ich úspechu.
„Takáto reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi, spĺňať požiadavky na slušnosť či pravdivosti,“ hovorí zo skúseností Eva Tiko Rajčáková.
Jej názor dopĺňa aj Peter Darovec. „Okrem množstva zákonných limitov, ktoré treba pri takomto type komunikácie vždy rešpektovať, si k reklame na športové stávkovanie treba pribaliť aj vlastnú etiku a vkus.“
Odborník hovorí, že Niké pri každom zadaní vážne rieši, či nejde o navádzanie na nadmerné hranie, či nesľubuje zbohatnutie, alebo vylepšenie nálady, či iné veci, ktoré si v tipovacej spoločnosti zakázali.
Aj preto v celých príbehových častiach reklám pre oranžovú tipovaciu spoločnosť prevažuje športový pohľad nad samotným tipovaním. To má miesto až v produktových doplňujúcich reklamách.
Šot pozitívne motivuje na šport
Reklama s Tatarom a Pastrňákom bola podľa Václava Sochora, šéfa komunikácie Tipsportu, jednoznačne najväčšou kampaňou v tomto roku.
Na Slovensku ju mohli vidieť diváci v televízii Joj, u susedov v Českej televízii. Tipovacia spoločnosť si vybrala stanice, na ktorých sa vysielali zápasy majstrovstiev sveta v hokeji. Šoty mohli fanúšikov osloviť aj na sociálnych sieťach.
Ak mali diváci pocit, že reklama je nasadená často, vychádzalo to z toho, že sa Tipsport sústredil predovšetkým na zápasy slovenskej a českej reprezentácie, ktoré patria k najsledovanejším.
Spoločnosť si dlhodobo vytvára kreatívny návrh sama, nespolupracuje s kreatívnou agentúrou. Externú spoločnosť Woobetz využíva iba pri produkcii reklamy.
„V reklamných príbehoch sme sa snažili zobraziť rôzne situácie, ako ľudia začínajú so športom,“ hovorí Sochor na margo obvinení z nezvládnutého sloganu pre český odborný časopis MaM.
Tvrdí, že stavili na myšlienku, že každý začiatok v živote je náročný, ale pokiaľ človek nezačne, nikdy sa nikam nedostane. Šot sa zameriava na pozitívnu motiváciu na šport, radosť z hry a športové zážitky.
To, že spoločnosť vníma hokejový šampionát ako atraktívnu príležitosť na komunikáciu, potvrdzujú aj čísla.
„Počas MS v hokeji zaznamenal Tipsport nábery v hodnote 23,5 milióna eur. Minulý rok to bolo 16,4 milióna eur,“ odkrýva karty Sochor.
Prízvukuje, že ide o nábery, čo je suma, ktorú slovenskí stávkujúci stavili. Väčšina peňazí sa im následne vrátila na výhrach.
Hokejový šampionát síce patrí k najatraktívnejším podujatiam, ale absolútny rekord v histórii Tipsportu vytvorili majstrovstvá sveta vo futbale v Katare.
V prípade aktuálnych majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré vysiela na Slovensku Markíza, majú pripravené produktové šoty s hercom Petrom Pechom.
„Komunikujeme produkty, ktoré si klienti môžu počas šampionátu užiť,“ hovorí Sochor.
Športovci by predsa nepropagovali niečo, čo je škodlivé
Citlivosť reklám, ktoré propagujú hazard, vnímajú aj psychológovia – špecialisti na liečbu závislosti od hazardu.
„Problémom reklamy na hazard je to, že vyzdvihuje možné pozitíva, ako sú výhra a vzrušenie z hry a vynecháva riziká, ako sú možný rozvoj závislosti, finančné problémy a podobne,“ hovorí Adam Kurilla.
Odborník si je vedomý, že zo zákona vyplýva, že reklama musí obsahovať tieto upozornenia. „Sú však uvedené malým písmom v spodnej časti obrazovky a nevyvažujú tak to, akým spôsobom sa informuje o možných pozitívach.“
Tvrdí, že rizikovým faktorom v rozvoji závislosti je aj ľahká dostupnosť hazardu a práve tú táto reklama zdôrazňuje. Problém vidí aj v tom, v akom množstve sa tento typ reklám vysiela a v akých časoch, keďže sú im vystavené všetky vekové kategórie. Ďalším problémom je, že sa hazard prostredníctvom reklám neprimerane normalizuje.
„Propagujú ho známi športovci, ktorých majú mnohí mladí ľudia za vzory. Môžu si myslieť, že úspešní športovci by predsa nepropagovali niečo, čo môže byť škodlivé a nebezpečné,“ podotýka psychológ.
Práve na známych tvárach stojí kampaň Tipsportu – okrem Tatara a Pastrňáka sa v reklame tejto tipovacej spoločnosti objavila Ester Ledecká, Ronald „Rony“ Paradeiser, ale aj futbalisti Ladislav Krejčí ml. a Martin Škrtel. Za Doxxbet sa prihovárajú zápasník Atilla Végh či bývalá tenistka Dominika Cibulková. To, že Nike je tipovanie a Petra lyžovanie, vieme najmä vďaka Petre Vlhovej a Lacovi Borbélymu. No a za Fortunu hrá celý slovenský futbalový tím.
Kurilla sa pri kritike reklám na hazard odvoláva na výskumy, ktoré hovoria, že reklama vedie k pozitívnejšiemu postoju k hraniu a zvyšuje záujem hrať, najmä u mladých ľudí.
„Špeciálne zvyšuje chuť na hru u hráčov, ktorí už hrajú rizikovo, pretože tí sú na takéto podnety citliví. Môže to komplikovať ich prípadné pokusy hranie redukovať alebo s ním prestať,“ hovorí psychológ.
Reklamu od Tipsportu posudzovať nechce, pretože tvrdí, že v takmer každej propagácii hazardu by sa našli eticky sporné momenty. Zastáva názor, že regulácia tohto reklamného segmentu je na Slovensku nedostatočná, čím nechránime zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré sú jej vystavené.
Aké ľahké je začať?
Jedným z nástrojov štátu, ktorý by mal ochrániť rizikové skupiny pred problémovým hraním je Register vylúčených osôb. Spravuje ho Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH).
Osoba, ktorá je zapísaná v registri, je vylúčená z účasti na všetkých hazardných hrách, tak v online prostredí, ako aj v herniach, stávkových kanceláriách a kasínach. Podľa zákona prevádzkovateľ hazardnej hry nesmie povoliť takejto osobe účasť na akejkoľvek hazardnej hre.
V prípade online hrania sa musí človek prihlásiť do online hráčskeho účtu. Ten by mal získať až po overení v registri. Prevádzkovateľ internetovej hry má podľa zákona využívať register vylúčených osôb pri každom prihlásení sa hráča na jeho hráčsky účet.
V súčasnosti eviduje ÚRHH v zozname 124-tisíc registrovaných osôb. Nachádzajú sa v ňom poberatelia dávky v hmotnej núdzi, ľudia, ktorým bola súdom uložená povinnosť platiť výživné na nezaopatrené dieťa, tí, proti ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy či diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Nezahrá si ani študent vysokej školy, ktorému bolo priznané sociálne štipendium. Tiež existuje aj možnosť, že sa do registra osoba sama dobrovoľne nahlási.
Najviac osôb, viac ako 90-tisíc, sa v ňom ocitlo z dôvodu hmotnej núdze. Sú v ňom aj osoby, ktoré s nimi žijú v jednej domácnosti.
Aj stávkové spoločnosti vnímajú problematiku hazardu citlivo. Preto založili Iniciatívu o zodpovednom hraní, ktorá má obmedziť patologické hranie a podporiť myšlienku hrania ako zábavy.
Václav Sochor z Tipsportu pripomína, že spoločnosť sa snaží ísť príkladom v oblasti regulácií, aj nad rámec zákona.
„Preto sme deklarovali, že od ľudí, ktorí majú problém s hazardnými hrami, si v budúcnosti nechceme vziať ani korunu,“ hovorí s tým, že vyvíjajú systém včasnej detekcie rizikového hráčstva.
Ako štát reguluje hazard
V roku 2019 bol prijatý na Slovensku nový zákon, ktorý ovplyvnil podmienky prevádzkovateľov hazardných hier, predovšetkým online kasín. Podľa nového zákona reguluje hazardné prostredie ÚRHH. Vydáva licencie na prevádzkovanie hazardných hier a zároveň dozoruje dodržiavanie pravidiel.
Podľa šéfa ÚRHH Martina Bohoša je na reguláciu hazardného prostredia vždy najúčinnejšia zákonná úprava s tým, že jej nedodržanie alebo porušenie podlieha sankcii – pokute. Za účinné považuje najmä legislatívou nevyhnutné získanie licencie na prevádzkovanie hier.
Od roku 2023 funguje na Slovensku aj báza samoregulačných pravidiel ako napríklad Kódex zodpovednej reklamy.
„Avšak vymáhanie povinností založených na dobrovoľnej báze nie je veľmi účinné,“ konštatuje Martin Bohoš.
Kde siahajú regulácie hazardu?
Miera regulácie prevádzkovania hazardných hier nie je v rámci EÚ harmonizovaná, čo znamená, že je vždy záležitosťou konkrétneho členského štátu. A preto existujú rôzne jurisdikcie s veľmi prísnym prístupom k regulácii, ale aj také, ktoré majú liberálnejší pohľad na hazard. O unifikácii pravidiel s výnimkou právnej úpravy sa v oblasti prevádzkovania hazardných hier neuvažuje.
Podľa Bohoša ako problematickú je možné vnímať len výraznú prohibíciu hazardu, nie jeho reguláciu.
Samotným ukazovateľom nadmernej regulácie hazardu by bol nezáujem o prevádzkovanie hazardných hier, čo v súčasnosti nie je podľa šéfa úradu možné pozorovať.
Či by pomohla regulácia, ktorá by napríklad určila maximálnu sumu, ktorú by mohol hráč denne použiť na hazard, nie je isté. V súčasnosti totiž existuje zákonný limit pre maximálnu výšku prehry hráča. Ide však o sebaobmedzujúce opatrenie, čo znamená, že si finančný limit stanovuje podľa vlastného uváženia sám hráč.
„Zakotvenie konkrétnych limitov by malo vychádzať z dát, ktoré boli od roku 2019 získané prevádzkovateľmi hazardných hier,“ vysvetľuje Bohoš.
Podľa šéfa ÚRHH je účinným riešením aj zavedenie zákonnej regulácie reklamy a propagácie hazardných hier, ktorá by umožnila aj vymáhanie.
Online kasína sú na vzostupe
Veľkú zmenu priniesol online priestor. Bohoš upozorňuje na dynamický presun segmentu hazardných hier práve do tohto prostredia, ktoré so sebou prináša aj relativizáciu územnej pôsobnosti legislatívy. Individuálny prístup jednotlivých štátov EÚ a vymáhanie právnych povinností sa javí ako nie celkom efektívne riešenie.
„V princípe platí zásada, že ak konkrétny regulátor nepovolí prevádzkovanie určitého druhu online hazardnej hry na svojom území, tak záujemca o hru má nespočetné množstvo možností (technicky aj priamo z územia SR) reagovať na zakázané ponuky a využívať nelegálne služby zahraničných prevádzkovateľov,“ vysvetľuje šéf ÚRHH.
Zo štatistík vyplýva, že sa výrazne rozmáhajú online kasína. Pritom zákon o hazardných hrách z roku 2019 sťažil ich fungovanie a na prevádzkovanie potrebujú licenciu.
Stávkové spoločnosti lákajú napríklad na „zadarmo“ točenia virtuálnou ruletou či hracích automatov.
„Poskytovanie bonusových plnení, akými sú napríklad finančné bonusy, voľné pretočenia a podobne, v súčasnosti nie je zákonom o hazardných hrách regulované a úzko súvisí s problematikou ochrany spotrebiteľských práv hráčov,“ vysvetľuje Bohoš a dodáva, že často má reklamné oznámenie prevádzkovateľa hazardnej hry o konkrétnom bonusovom plnení povahu klamlivej obchodnej praktiky.
Ako vhodné riešenie vidí jednoznačné zakotvenie právomoci ÚRHH ako orgánu dozoru v oblasti ochrany spotrebiteľa v segmente prevádzkovania hazardných hier.
„Súčasná legislatíva takéto postavenie úradu nerieši dostatočne, navyše sa s prijatím nového zákona o ochrane spotrebiteľa pozícia úradu na úseku ochrany spotrebiteľa ešte viac komplikuje,“ vysvetľuje šéf ÚRHH.
Nelegálnosť aj v kamenných herniach
Nelegálne počínanie vníma aj pri kamenných kasínach a herniach. Efekt „vysídľovania“ prevádzkovateľov hazardných hier z krajských a okresných miest ovplyvňuje zvýšený záujem prevádzkovateľov zriaďovať prevádzky v menších obciach.
Zároveň dochádza k rastu prípadov prevádzkovania nelegálnych herní, napríklad v uzatvorených privátnych priestoroch s kontrolovaným vstupom, a tiež k šíreniu technických zariadení, na ktorých je prevádzkovaná nelegálna hazardná hra – v súčasnosti ide najmä o takzvané ťažbomaty.
Bohoš tvrdí, že po piatich rokoch fungovania zákona treba vykonať viaceré zásahy do aktuálneho legislatívneho nastavenia. Týka sa to podmienok a povinností prevádzkovateľov hazardných hier, ale aj zavedenia nových procesných inštitútov a právomocí úradu osobitne na úseku výkonu dozoru.