Nová celoeurópska štúdia zistila významné rozdiely v tom, ako európske krajiny monitorujú a hlásia problémové hranie hazardných hier, pričom 12 krajín má pravidelné národné prieskumy o výskyte problémového hrania.
Podľa novej štúdie, ktorú zverejnila City University of London, existujú významné rozdiely v tom, ako európske krajiny monitorujú a informujú o problematickom hraní hazardných hier. V štúdii sa zistilo, že len 12 krajín má pravidelné národné prieskumy o výskyte problémového hrania a v meracích nástrojoch a metodikách používaných v týchto prieskumoch existujú významné rozdiely. V štúdii sa zistilo, že miera problémového hráčstva v európskych krajinách sa pohybuje od 0,3% do 6,4% dospelej populácie, ale výrazné rozdiely v metódach národných prieskumov, nástrojoch na skríning, termínoch prieskumov a cieľových vekových skupinách sťažujú akékoľvek zmysluplné porovnávanie medzi krajinami.
Celoeurópska štúdia preskúmala monitorovacie a vykazovacie rámce 20 európskych krajín (Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko.), ktoré pokrývajú obdobie rokov 2015 – 2020, a posúdila vnútroštátne prístupy k meraniu problémového hrania a metódy vykazovania vrátane príslušných výskumných štúdií a skríningových nástrojov používaných na meranie problémového hrania a zostavila vykazované úrovne problémového hrania. Štúdia, ktorá tiež preskúmala úrovne zapojenia do hazardných hier, dospela k záveru, že jednotnejší prístup k monitorovaniu a vykazovaniu problémového hrania by pomohol zlepšiť pochopenie problémových hráčov a ich prevalenciu v Európe.
Štúdiu zadala Európska asociácia pre hazardné hry a stávky (EGBA) ako súčasť záväzku EGBA prispieť k lepšiemu výskumu a pochopeniu správania v oblasti online hazardných hier v Európe. V tejto súvislosti EGBA dúfa, že štúdia a jej zistenia prispejú k lepšiemu pochopeniu problematického hrania hazardných hier a podporia otvorený a inkluzívny dialóg s ostatnými zainteresovanými stranami o osvedčených postupoch, podporia všeobecnejšie chápanie problematického hrania hazardných hier a jeho prevalencie a podporia účinné a na dôkazoch založené prístupy na zníženie škôd súvisiacich s hraním hazardných hier.
„Naši členovia sú plne odhodlaní podporovať silnejšiu kultúru bezpečnejšieho hrania hazardných hier v Európe a prostredníctvom tejto štúdie chceme pozitívne prispieť k pochopeniu problematického hrania hazardných hier a jeho výskytu v Európe. Zo štúdie jasne vyplývajú výrazné rozdiely v spôsobe monitorovania a nahlasovania problémového hrania v Európe. Posun smerom k jednotnejšiemu a pravidelnejšiemu rámcu monitorovania a podávania správ o problémovom hráčstve by bol prínosom pre všetky zainteresované strany v odvetví hazardných hier a podporil by účinnejšie a na dôkazoch založené politiky prevencie.“ – Maarten Haijer, generálny tajomník EGBA.
Kľúčové zistenia štúdie:
- 12 krajín má pravidelné, systematické národné prieskumy o zapojení do hazardných hier a o úrovni výskytu problémového hrania. Najčastejšie sa prieskumy vykonávajú štvrťročne a najdlhší interval je 5 rokov.
- Národné prieskumy sa vykonávajú rôznymi metódami. Prieskumy o prevalencii hazardných hier alebo prieskumy o hazardných hrách v populácii sa používajú v 7 krajinách, zatiaľ čo v 3 krajinách sa uprednostňuje prieskum zdravia.
- Vekové rozpätie účastníkov prieskumu sa v jednotlivých krajinách líši. Minimálny vek na účasť v prieskumoch „dospelých“ sa pohybuje od 15 do 18 rokov. Maximálny vek na zaradenie do prieskumu sa pohybuje od 64 do 75 rokov a niektoré krajiny nemajú hornú vekovú hranicu.
- 3 krajiny odhadujú úroveň výskytu problémového hrania prostredníctvom odkazu na počet hráčov, ktorí sa sami vylúčili z hry.
- Úroveň problémového hrania sa odhaduje na základe prieskumov pomocou rôznych skríningových nástrojov. 4 krajiny používajú viac ako jeden skríningový nástroj s odkazom na ten istý prieskum. Najbežnejším skríningovým nástrojom je PGSI a bol prijatý v 9 krajinách.
Problémové hráčstvo sa zvyčajne definuje na základe kritérií IDC-10 alebo DSM, prípadne oboch.
Zapojenie do hazardných hier sa v skúmaných krajinách pohybuje od 32,9% do 80% populácie.
Hlásené úrovne problémového hrania sa v skúmaných krajinách pohybujú od 0,3% do 6,4%. Existujúce rozdiely v metódach prieskumu, skríningových nástrojoch, časoch prieskumu a cieľových vekových skupinách sťažujú akékoľvek zmysluplné porovnávanie medzi krajinami.
*** Dr. Margaret Carranová zo City, University of London predstaví výsledky štúdie na webinári v utorok 10. mája (11.00 – 12.00 hod. stredoeurópskeho času) a zaregistrovať sa môžete TU.
