Český šport čelí najväčšej kríze vo svojej novodobej histórii, upozornila nedávno Česká únia športu. Nemožnosť normálneho fungovania športových tímov a klubov počas pandémie trvala prakticky dva roky, ale organizácie nemajú pokoj ani teraz.
Ťažkosti spôsobené pretrvávajúcou energetickou krízou môžu pre mnohé z nich predstavovať existenčné riziko. Pomôcť by mala nielen vláda, ale aj miestne orgány, ktoré majú právomoc poskytnúť riešenia. Daňové príjmy z herného priemyslu, t. j. dane z hazardných hier a kasín, môžu byť okamžitým zdrojom príjmov. To by si však vyžadovalo racionalizáciu diskusie o regulácii hazardných hier na miestnej úrovni. Čoraz rozšírenejší model nulovej tolerancie hazardných hier, vďaka ktorému pribudlo viac hráčov na internete, pripravil obce a mestá o daňové príjmy, ktoré im teraz chýbajú okrem iného aj na podporu športových klubov a voľnočasových aktivít.
Šport dosahuje historické minimá
Predstavitelia Českej únie športu (ČUS), ktorá združuje väčšinu významných národných športových a telovýchovných zväzov, hovoria o kríze českého športu. Podľa predsedu odborového zväzu Miroslava Janstu sektor v súčasnosti čelí najväčšej kríze vo svojej histórii. Dôvodov je podľa neho viacero – okrem dlhotrvajúcej pandémie koronavírusu je hlavným súčasným problémom energetická kríza a s ňou spojené presmerovanie verejných rozpočtov, ktoré viedlo k rýchlemu zníženiu štátnej podpory športových organizácií. Mnohé kluby preto čelia ekonomickým ťažkostiam, ktoré podľa Janstu v mnohých prípadoch vyústia do ich zániku.
„Podpora športu klesá aj bez inflácie a rastúcich cien energií. Od novej vlády sme očakávali zmenu, racionalitu a pochopenie významu športu pre štát, ale to zatiaľ neprišlo. Podľa vládou schválenej koncepcie Šport 2025 však malo byť všetko inak a v roku 2025 malo ísť do športu minimálne 19 miliárd korún. Sme približne na jednej štvrtine tejto hodnoty. Ak by sa mal cieľ koncepcie naplniť v roku 2025, museli by sa výdavky na šport v nasledujúcich rokoch medziročne zvýšiť o 100 percent,“ povedal Jansta v júli, krátko po tom, ako vláda znížila ročné výdavky na šport na 4,6 miliardy korún. To je približne štvrtina toho, čo pred rokom vyčlenila v prospech športových organizácií.
Situácia je zložitá a komplikácie prichádzajú v čase, keď sú najmä mladé generácie dlhodobo odrezané od športových príležitostí. Preto by nielen vláda, ale aj české obce mali považovať podporu športu za jednu zo svojich hlavných priorít. S tým súvisí aj potreba hľadať možné nové zdroje financovania. Obecné rozpočty v mnohých regiónoch však často čelia najmä jednému problému – v dôsledku prísnej nulovej tolerancie hazardných hier prišli o značné príjmy z účelovej dane z hazardných hier. Absencia týchto zdrojov je v súčasnosti zjavná najmä v oblasti kultúry, prevencie závislostí, ale aj v oblasti športu a voľnočasových aktivít.
V celej krajine
Tento jav možno pozorovať v celej krajine. Napríklad v juhočeskom meste České Budějovice platí od roku 2016 prísna politika nulovej tolerancie hazardných hier. V ďalších rokoch od prijatia nariadenia sa však mesto stretlo s prirodzeným dôsledkom absolútneho zákazu – vznikom šedej zóny. „Keď porovnáme údaje z roku 2016, kedy sa monitoring čiernych herní v Českých Budějoviciach uskutočnil prvýkrát, s údajmi z roku 2017, zistíme, že počet prípadov riešených voči deťom a mladistvým v lokalitách, kde sú herne k dispozícii, sa takmer zdvojnásobil,“ uviedla Lucie Kozlová, bývalá budějovická radná pre sociálne veci. Problém nemal jednoduché riešenie a mesto sa pripravilo o značné príjmy, ktoré mohlo použiť na riešenie súčasnej energetickej krízy a prudko rastúcich nákladov na vonkajšie a vnútorné športové zariadenia.
Podobne aj v severočeskom meste športu Jablonec nad Nisou prijalo mestské zastupiteľstvo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa zavádza nulová tolerancia hazardných hier v celom meste. Do platnosti vstúpil minulý rok, konkrétne 1. augusta 2021. Od tohto dátumu je v Jablonci nad Nisou zakázané prevádzkovanie technických hier. Samotné nariadenie však vyvolalo zdĺhavé právne spory, keď jeho zákonnosť napadol prevádzkovateľ miestneho kasína Zlatý kríž, spoločnosť Euro Queen.
Kladno žije športom
Iné mestá sa pred časom rozhodli ísť cestou komplexnej regulácie herného priemyslu namiesto všeobecných zákazov. Príklad zo stredočeského mesta Kladno ukazuje výhody tohto prístupu. Miestny starosta Milan Volf – sám bývalý profesionálny hokejista – už zrušil pôvodné nariadenia o nulovej tolerancii a v spolupráci s odborníkmi z Českej komory lotériového priemyslu predstavil nové nariadenie na rok 2020. Jeho logika je založená najmä na tzv. adresnom systéme – modeli spočívajúcom v určení konkrétnych adries, na ktorých možno prevádzkovať hazardné hry.
„Kontroverzná pražská vyhláška, ktorá má viesť k absolútnemu zákazu hazardu na celom území metropoly, je protipólom. Týmto prístupom sa mestá dobrovoľne vzdávajú prostriedkov z rozpočtovanej dane z hazardných hier, ktoré by mohli byť použité v oblasti investícií, vzdelávania alebo kultúry. Tomu sme sa chceli v Kladne vyhnúť,“ tvrdil pred časom Milan Volf, pre ktorého je podpora športu v meste jednou z hlavných priorít primátora. Daňové príjmy v Kladne pomohli v čase pandémie a športové kluby sa môžu spoľahnúť na to, že im mesto pomôže aj v čase energetickej krízy.
V polovici augusta Volf na tlačovej konferencii spolu s Jaromírom Jágrom oznámil, že vedeniu mesta sa podarilo získať od Národnej športovej agentúry dotáciu 138 miliónov eur na rekonštrukciu zimného štadióna. Zároveň prebiehajú rozsiahle opravy športového areálu Sletiště, kde by mala čoskoro vyrásť miestna Sieň slávy. „Sieň slávy je akousi čerešničkou na torte. Pracovalo sa na nej s veľkou starostlivosťou takmer rok a pol. Bude jedinečným prierezom histórie športu v Kladne a predstaví najvýznamnejších kladenských športovcov na miestnej, národnej a svetovej úrovni. Musím sa priznať, že pre mňa je ešte príjemnejšie, že sa v ňom objaví aj môj otec,“ povedal Volf pre časopis The Business Soirée.
Hoci príjmy z daní z hazardných hier predstavujú len časť obecných rozpočtov, v súčasných krízových podmienkach môžu obciam výrazne pomôcť kompenzovať rastúce náklady na športoviská. V čase energetickej krízy stojí každá obec a mesto pred rozhodnutím, ktoré verejné služby obmedziť alebo úplne zrušiť. Podľa športových klubov sa zdá, že existuje reálna hrozba, že šport pre širokú verejnosť a podpora voľnočasových aktivít budú na mnohých miestach prvou vecou, ktorú starostovia obmedzia.