V texaskom San Antoniu zasahovali v novembri pred svitaním príslušníci šerifovho úradu v siedmich herniach. Podľa vyšetrovateľov patrili do jednej siete s označením „777“. Polícia zadržala 23 ľudí a podľa odhadov zaistila 500 až 600 hracích automatov. Výhercom tam vraj nevyplácali hotovosť. Dostávali karty Pokémon a športové zberateľské karty, ktoré mohli v neďalekom výkupe predať za peniaze. Šerif okresu Bexar Javier Salazar to novinárom opísal ako vedomý pokus obísť zákon.
Prípad je na pohľad miestny, no ukazuje na širší trend. Zberateľské karty majú hlboký a likvidný sekundárny trh, čiže trh, kde sa už vydaný tovar ďalej predáva. Vďaka tomu môžu slúžiť skoro ako mena. V rovnakom týždni potvrdila skupina Flutter Entertainment, že jej značka FanDuel testuje takzvané digitálne rozbaľovanie kariet. Nelegálne herne a jeden z gigantov legálneho hazardu tak objavili ten istý tovar, každý z iného dôvodu.
Na texaský zásah sa treba pozrieť cez úzku výnimku v trestnom zákonníku, ktorej sa hovorí výnimka pre plyšové zvieratká. Paragraf 47.01(4)(B) nepovažuje za hazardné zariadenia skutočné zábavné automaty, ktoré dávajú len nepeňažné ceny. Veľkoobchodná hodnota ceny z jednej hry pritom nesmie byť vyššia ako 5 dolárov alebo desaťnásobok ceny hry, podľa toho, čo je nižšie. Výnimka sa týka len automatov, ktoré tieto podmienky spĺňajú. Hracie automaty s vecnými výhrami teda vo všeobecnosti nelegalizuje. Prevádzkovatelia sa ju napriek tomu desaťročia snažia natiahnuť. V roku 2003 rozhodol Najvyšší súd Texasu v prípade Hardy proti štátu, že automaty s lístkami na nákupné poukážky do výnimky nepatria, pretože poukážky fungujú ako ekvivalent hotovosti.
Zberateľské karty sú v tomto ohľade šikovnejšie riešenie. Nie sú to poukážky, ale fyzický tovar s vlastným trhom. Podľa šerifa však o tom rozhoduje praktická stránka veci. Pri jednej z herní fungoval priamo vo vedľajších dverách výkupca kariet, kde si hráči mohli výhru premeniť na niekoľko stoviek dolárov. Salazar pripomenul, že vyšetrovatelia už predtým narazili na herne, ktoré vyplácali strieborné guľôčky vymeniteľné za peniaze. Karty sú teda len novým obalom starého triku, kde sa výhra najprv prevedie na tovar a potom späť na hotovosť.
Zásah ukázal aj temnejšiu stránku podobných prevádzok. Z 23 zadržaných malo 13 skončiť vo väzbe pre obvinenia alebo staršie zatykače, ktoré súvisia s nelegálnym hazardom, organizovanou trestnou činnosťou a drogami. V jednej prevádzke, ktorá mala slúžiť ako distribučné centrum pre ostatné, našli policajti veľké množstvo hotovosti. V inej mali dve ženy u seba metamfetamín a heroín v množstve, ktoré zakladá závažný trestný čin. Celkovú sumu zaistených peňazí úrady na brífingu nezverejnili. Salazar označil nelegálne herne za dravé podniky, ktoré sa zameriavajú najmä na starších ľudí s pevným príjmom. Upozornil aj, že priťahujú lúpeže a násilie a niektoré vyhoria pre nebezpečnú elektroinštaláciu.
Od zadnej miestnosti k aplikácii FanDuel
Na legálnej strane trhu sa karty presadzujú z celkom iného dôvodu. Manažér Flutteru Dan Taylor pre týždenník Barron’s povedal, že FanDuel už uskutočnil pokusy s digitálnym rozbaľovaním a dopadli veľmi dobre. Zatiaľ ide o test vo vernostnom programe FanDuel Rewards Club. Vybraní zákazníci si môžu zvoliť odmenu od platformy Arena Club, ktorú spoluzaložil bývalý hráč New York Yankees Derek Jeter. FanDuel teda digitálne balíčky sám nepredáva a podľa záujmu o odmeny zisťuje, či by produkt uspel. Či a kedy ho vôbec spustí, Taylor neuviedol. Jeho vysvetlenie, prečo karty firmu lákajú, je však výrečné. „Existuje veľa rôznych produktov, ktoré napĺňajú rôzne potreby zákazníkov riskovať,“ povedal.
Princíp je jednoduchý. Zákazník kúpi balíček s náhodne vybranými fyzickými kartami a ich obsah vidí online. V závislosti od platformy si karty môže dať poslať domov alebo ich hneď predať späť. FanDuel nie je v tejto oblasti priekopníkom. Fanatics ponúka produkt Instant Rips a Underdog spolupracuje s firmou Phygitals. PrizePicks nedávno spustil Packs s náhodnými kartami Pokémon a športovými kartami. DraftKings sa k odvetviu dostal cez svoju investičnú pobočku Drive, ktorá investovala do firmy Triumph, prevádzkovateľa platformy Rips. Digitálne balíčky pridali aj takzvané súťažné kasína Crown Coins a Modo, teda americké online kasína fungujúce na virtuálnej mene v režime spotrebiteľských súťaží. Vstup do odvetvia naznačuje aj kryptoburza Coinbase.
Záujem vysvetľuje veľkosť trhu. Investičná banka Mizuho odhaduje americký trh zberateľských kariet na 10 až 20 miliárd dolárov a reťazce Walmart a Target na nich ročne utržia každý viac ako miliardu. Vedenie Costca uviedlo, že karty patria k tovarom s najvyššou hrubou maržou v sortimente. Služba Card Ladder zaznamenala v októbri rekordné tržby 1,07 miliardy dolárov z viac ako 9,2 milióna transakcií. Digitálna platforma Courtyard.io podľa Barron’s smeruje k ročným tržbám 2 miliardy dolárov v roku 2026. Pre stávkové firmy je to obchod s veľkými obratmi a produktom, ktorý zatiaľ stojí mimo hazardnej regulácie.
Práve tu je jadro sporu. Americké hazardné a lotériové zákony väčšinou stoja na troch prvkoch, ktorými sú plnenie zo strany hráča, náhoda a cena. Digitálny balíček spĺňa na prvý pohľad všetky tri, pretože zákazník zaplatí, dostane náhodnú kartu a tá má peňažnú hodnotu. Výskumník Leon Y. Xiao pre Gambling Insider uviedol, že balíčky kariet by mali byť hazardom podľa zdravého rozumu aj podľa zákona. Regulátori však zákon podľa neho nevymáhajú, a tak ich v praxi za hazard nikto nepovažuje. Nezávislý výskumník Andrew Dagor považuje za rozhodujúci rozdiel možnosť vybrať hodnotu v rámci toho istého systému. PrizePicks vypláca pri spätnom odkúpení 100 percent udávanej trhovej hodnoty karty, no peniaze pripisuje na zákaznícky zostatok. Ten sa dá použiť na ďalšie nákupy alebo fantasy súťaže. Firma trvá na tom, že ide o elektronický obchod. Jej hlavný právnik Jason Barclay uviedol, že pred spustením poslala vysvetlenie všetkým generálnym prokurátorom štátov a stretla sa s regulátormi hazardu. Proti platformám Whatnot a Fanatics Live medzitým bežia žaloby, podľa ktorých sú niektoré náhodné rozbaľovania nelegálnou lotériou. Firmy obvinenia odmietajú.
Texaské herne a aplikácie s digitálnymi kartami sú právne odlišné prípady a nemožno ich klásť na rovnakú úroveň. Spája ich však jeden mechanizmus. V oboch sa výhra najprv vyplatí vo forme tovaru, ktorý má okamžitú cestu späť k peniazom. V San Antoniu to bol výkupca vo vedľajších dverách, v aplikácii je to jedno kliknutie. Na tento rozdiel sa nakoniec budú pýtať súdy a regulátori. Ak bude spätný výkup v rovnakom systéme rozhodujúci, môže sa ukázať, že digitálne balíčky sú hazard v inom obale.
Ďalej treba sledovať niekoľko vecí. Po prvé, či FanDuel prejde od testu vo vernostnom programe k vlastnému produktu. Po druhé, ako zareagujú generálni prokurátori štátov a ako sa skončia žaloby proti Whatnot a Fanatics Live. Po tretie, či texaskí prokurátori obvinenia zo San Antonia postavia na tom, že karty boli len náhradou hotovosti, čo by mohlo vytvoriť precedens podobný rozhodnutiu Hardy z roku 2003. Hranica medzi zberateľstvom a hazardom sa tak bude v najbližších mesiacoch určovať skôr na súdoch než v laboratóriách produktových manažérov.
