Viac ako polovica írskych hráčov s online účtom, presne 54 percent, si otvorila aj druhý účet a približne desatina ich má štyri alebo viac. Každý siedmy respondent uviedol, že jeho posledná online hra nasledovala bezprostredne po e-maile, notifikácii v aplikácii alebo reklame. Vyplýva to z prieskumu medzi 1 000 dospelými hráčmi, ktorý pre Írsky úrad pre reguláciu hazardných hier (GRAI) vypracoval Inštitút pre ekonomický a sociálny výskum (ESRI). Správu s názvom Vzorce online a kamenného hrania v Írsku zverejnili 4. novembra 2026.
Význam štúdie nespočíva len v samotných percentách. Írsko práve buduje nový regulačný systém od základov a GRAI otvorene hovorí, že povinnosti pre licencovaných operátorov chce stavať na dátach o skutočnom správaní hráčov, nie na odhadoch. Šéfka úradu Anne Marie Caulfield uviedla, že výskum potvrdzuje potrebu nových pravidiel pri otváraní a rušení účtov, pri limitoch výdavkov aj pri reklame. Pre operátorov to znamená, že marketing, krížový predaj a dizajn platobného procesu sa v Írsku ocitnú pod drobnohľadom. Pre ostatné krajiny vrátane Slovenska je to zas ukážka, aké informácie by mal regulátor o trhu vôbec mať.
Základom nového systému je zákon o regulácii hazardu z roku 2024 (Gambling Regulation Act 2024), ktorý ešte nenadobudol plnú účinnosť a ktorý zavádza kontrolu marketingu a komunikácie operátorov, limity na účtoch, ochranu spotrebiteľov a centralizovaný systém sebavylúčenia, teda jednotný register, cez ktorý sa hráč jedným krokom zablokuje u všetkých licencovaných prevádzkovateľov. GRAI začal pôsobiť v marci 2025 a licenčné a regulačné právomoci preberá postupne. Zákon navyše zavádza jedny z najprísnejších sankcií v Európskej únii za umožnenie hazardu maloletým. Predchádzajúca štúdia ESRI pre GRAI odhadla, že problémové hranie sa týka jedného z tridsiatich dospelých Írov a ďalšia pätina vykazuje aspoň niektoré znaky problémov spojených s hazardom.
Prieskum potvrdil, že online prostredie v Írsku dominuje. Online hralo v uplynulom roku 77 percent respondentov, osobne v kamenných prevádzkach 59 percent a obe formy kombinovalo 44 percent. Dve tretiny online hráčov podávajú aspoň jednu stávku týždenne, kým pri kamennom hraní je to 48 percent. Z výskumu boli vyradení ľudia, ktorých jedinou formou hazardu bol nákup lósov alebo žrebov v obchode.
Od dostihov ku kasínu jedným kliknutím
Pre regulátora je najzaujímavejšie zistenie o krížovom predaji, teda o tom, ako operátori posúvajú zákazníka od jedného produktu k ďalšiemu. Najčastejšie si ľudia prvý online účet otvárali kvôli dostihom, športu alebo lotériám. Až 38 percent tých, ktorí začínali stávkami na kone či šport, však neskôr na tom istom účte skúsilo online kasíno, automaty, bingo alebo žreby. Podľa portálu European Gaming si účet kvôli kasínovým hrám otvorilo len 6 percent držiteľov a kvôli automatom 4,5 percenta, no ďalších 12 a 9 percent sa k nim dostalo až po registrácii. Z pohľadu ochrany hráča je to presne ten mechanizmus, ktorý ESRI odporúča preskúmať, teda či prechod k ďalším produktom súvisí s rastom škôd.
Komunikácia operátorov je pritom intenzívna. E-maily dostáva 62 percent držiteľov účtov, notifikácie z aplikácie 52 percent a SMS správy 16 percent. Každý štvrtý používateľ aplikácie dostáva upozornenia aspoň raz denne. Údaj o tom, že reklama alebo správa priamo predchádzala len každej siedmej online relácii, portál SBC News interpretoval tak, že marketing nemusí byť pri podnecovaní hry až taký účinný. Dá sa to čítať aj opačne. Ak sa jedna zo siedmich relácií dá priamo pripísať správe od operátora, ide o merateľný vplyv, ktorý regulátor môže obmedziť. Ďalšími spúšťačmi boli pripomienky blížiacich sa podujatí a sledovanie športu. Nuda alebo stres stáli za 16,4 percenta posledných online relácií a snaha vyhrať späť predchádzajúce straty za 5,6 percenta.
Druhá veľká téma sú viaceré účty. Respondenti ako hlavné dôvody na otvorenie ďalšieho účtu uvádzali lepšie kurzy, jednoduchú registráciu a propagačné ponuky. Hráč s viacerými účtami je pre jednotlivého operátora ťažko čitateľný. Limity vkladov, sledovanie rizikového správania či zásahy pri strate kontroly fungujú len v rámci jednej platformy, takže ak hráč narazí na limit u jedného prevádzkovateľa, jednoducho pokračuje u ďalšieho. Caulfieldová to zhrnula slovami, že „viac ako polovica držiteľov online účtov hrá cez viacero účtov, často súčasne na rôznych platformách“. Zákon počíta aj s centrálnym registrom sebavylúčenia, ktorý pokrýva všetkých operátorov naraz.
Štúdia ukazuje aj asymetriu medzi vstupom a výstupom. Vklad označilo za veľmi jednoduchý 70 percent online hráčov, výber výhry len približne 57 percent a takmer pätina tých, ktorí niekedy rušili účet, hodnotila zatvorenie ako náročné. Výskumníci pripisujú tento rozdiel kombinácii technických prekážok a psychologických faktorov. Zákon umožňuje GRAI požadovať, aby bolo zrušenie účtu a výber rovnako jednoduché ako registrácia a vklad. S platbami súvisí aj prvá národná stratégia Írska proti praniu špinavých peňazí, ktorá od regulátora žiada štandard uzavretej platobnej slučky, teda vracanie výberov rovnakou metódou, akou hráč vkladal.
Výsledky hráčov pritom zodpovedajú matematike hazardu. Posledné hranie skončilo stratou pre 57 percent online a 50 percent kamenných hráčov, pričom „veľa“ prehralo 26 percent online hráčov oproti 17 percentám v kamenných prevádzkach. Pätina online hráčov priznala, že hra im ubrala čas z práce alebo rodiny. Štvrtina respondentov sa snaží hrať menej alebo to plánuje, no tretina z tých, ktorí sa už snažia, hrá rovnako alebo viac ako pred rokom. Najčastejšie sa spoliehajú na vlastnú vôľu a sebavylúčenie využíva menej ako desatina. Šéf behaviorálneho oddelenia ESRI Pete Lunn upozornil, že štúdia otvára otázku, či online spotrebitelia vôbec rozumejú, na čo sa pri registrácii upisujú.
Dáta majú aj svoje limity. Respondentov nevyberali náhodným výberom priamo pre tento výskum, ale z existujúceho online panelu, hoci vzorku vážili podľa veku, pohlavia, regiónu a sociálnej skupiny. Medzi médiami sa líšia aj niektoré čísla, napríklad portál iGaming Business uvádza podiel hráčov s viacerými účtami 53 percent, kým ostatné médiá hovoria o 54 percentách. Operátori teda budú mať priestor spochybňovať, nakoľko presne prieskum zachytáva celý trh. Smer, ktorým sa regulátor vyberie, však prieskum naznačuje jasne.
Pre Slovensko je írsky príklad poučný najmä metodicky. Slovenský trh má od účinnosti zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách licencovaný online segment aj register vylúčených osôb, ktorý spravuje ÚRHH a ktorý funguje naprieč operátormi. Verejne dostupná štúdia, ktorá by podobne podrobne mapovala, koľko Slovákov hrá u viacerých licencovaných operátorov, ako často dostávajú marketingové správy, ako sa presúvajú od športových stávok ku kasínovým hrám a aké ťažké je pre nich zrušiť účet, však v slovenskej debate chýba. Bez takýchto dát sa diskusia o reklame, limitoch či daniach opiera skôr o celkové tržby a odvody než o správanie hráčov.
V Írsku bude teraz kľúčové, ako rýchlo GRAI premení zistenia na konkrétne licenčné podmienky. Sledovať treba pravidlá súhlasu s notifikáciami a ich odhlásenia, možnosť obmedziť online účet len na určité druhy hier, požiadavku symetrie medzi vkladom a výberom aj spustenie centrálneho registra sebavylúčenia. Operátori budú pravdepodobne argumentovať, že príliš prísne obmedzenia komunikácie a krížového predaja oslabia licencovaný trh v súťaži s nelicencovanou ponukou. Regulátor však už má v rukách čísla, ktoré mu umožnia brániť tvrdšie pravidlá ako opatrenia podložené dátami.
