Turecké úrady postavili pred súd 37 ľudí podozrivých z organizovania nelegálnych stávok. Vyšetrovanie vedie hlavná prokuratúra v provincii Aydın na západe krajiny a zapojila sa doň aj jednotka žandárstva pre počítačovú kriminalitu. Žandárstvo je vojenská polícia, ktorá zodpovedá za vidiecke oblasti. Turecký úrad pre vyšetrovanie finančnej kriminality MASAK zistil, že cez účty spojené so 40 podozrivými prešli transakcie v objeme 3,484 miliardy tureckých lír, čo je približne 70 miliónov dolárov. Ďalších troch ľudí úrady ešte hľadajú a nikto z obvinených zatiaľ nebol odsúdený.
Samotný zásah sa uskutočnil 3. novembra, keď policajti naraz prehľadávali objekty v Aydıne a v ďalších 13 provinciách. Úrady následne predbežne obmedzili nakladanie so 467 bankovými účtami, štyrmi kryptomenovými účtami a štyrmi autami. Pri prehliadkach zaistili mobilné telefóny, SIM karty, notebooky, USB kľúče a pevné disky. Prípad je dôležitý nielen pre svoj rozsah. Ukazuje, koľko peňazí sa točí mimo legálneho systému v krajine, kde štát drží stávkový trh pevne v rukách a online kasíno úplne zakazuje.
Turecký model stojí na štátnom monopole. Legálne športové stávky sa ponúkajú pod štátnou hlavičkou a prevádzkujú ich licencovaní partneri, ktorí pracujú s pevne nastavenými pravidlami, obmedzenou ponukou a kurzami, ktoré sú pre hráčov spravidla menej výhodné ako na zahraničných weboch. Online kasíno, poker či ruleta sú nelegálne úplne. Takto nastavený systém vytvára silný dopyt po alternatíve. Zahraničné weby lákajú tureckých hráčov širšou ponukou, vyššími kurzami a kasínovými hrami, ktoré doma legálne nedostanú. Štát ich síce blokuje, no prevádzkovatelia sa bránia neustálou zmenou domén a ich zrkadlových kópií.
Práve preto je kľúčovým bodom prípadu z Aydınu číslo 467. Na 40 podozrivých pripadá takmer dvanásť bankových účtov na osobu, čo naznačuje, že nejde len o súkromné účty organizátorov. Nelegálne stávkové siete v Turecku bežne pracujú s takzvanými prenajatými účtami, keď si od bežných ľudí za odmenu požičajú bankový účet a cez neho prijímajú vklady hráčov a vyplácajú výhry. Peniaze sa tak rozdelia do stoviek malých tokov, ktoré banky a regulátori ťažšie odhalia. Zaistené SIM karty a štyri kryptomenové účty zapadajú do rovnakého obrazu infraštruktúry, ktorá má zakryť, kto hrá, kto platí a kam peniaze nakoniec smerujú.
Ankara hovorí o národnej bezpečnosti
Zásah v Aydıne nie je ojedinelý. Minulý mesiac istanbulská prokuratúra posunula ďalej prípad ôsmich podozrivých, ktorí mali manipulovať systémy živých stávok. Podľa dostupných informácií tým spôsobili licencovaným stávkovým kanceláriam straty 12 miliónov lír, teda približne 241-tisíc dolárov. V centre vyšetrovania stál dátový analytik spoločnosti Spordata, ktorá dodáva športové dáta a prevádzkovú infraštruktúru legálnym operátorom v Turecku. Ten prípad ukazuje inú stránku problému. Nelegálny biznis nežije len vedľa legálneho systému, dokáže sa predierať aj priamo do neho.
Turecká vláda tému povýšila na otázku štátnej bezpečnosti. Minister vnútra Mustafa Çiftçi začiatkom roka pripísal rast nelegálneho hazardu rozmachu digitálnych mien a nazval ho metlou, ktorá kazí spoločnosť. „Nelegálne stávkovanie dávno prekročilo hranice verejného poriadku a stalo sa otázkou národnej bezpečnosti,“ vyhlásil. Zároveň tvrdil, že Turecko už má kapacity túto hrozbu vidieť, analyzovať a reagovať na ňu. Koordinovaná akcia v 14 provinciách s analýzou finančných tokov od MASAK je presne typom zásahu, ktorým chce vláda tieto slová podložiť.
Ekonomicky je situácia pre štát dvojsečná. Každá líra, ktorá skončí na nelegálnom webe, chýba v rozpočte, pretože štátny monopol by z nej odviedol odvody a financoval by z nej šport či verejné programy. Prípad z Aydınu teda nie je len trestnou vecou, ale aj súbojom o príjmy. Na strane prehrávajúcich sú aj licencovaní partneri monopolu, ktorí strácajú zákazníkov a, ako ukazuje istanbulský prípad, môžu byť priamo okrádaní. Na čiernom trhu naopak zarábajú organizátori, sprostredkovatelia platieb a ľudia, ktorí prenajímajú svoje účty, hoci tí poslední často netušia, akému riziku sa vystavujú.
Kritici prísne monopolných modelov dlhodobo upozorňujú na opačnú stránku. Ak legálna ponuka zostane úzka a nekonkurencieschopná, represia môže čierny trh zmenšiť len čiastočne, lebo dopyt nezmizne. Hráči sa presunú na ďalšiu doménu, ďalší prenajatý účet či ďalšiu kryptomenu. Zástancovia tureckého prístupu naopak argumentujú, že kontrola štátu chráni spoločnosť pred závislosťou a že problémom nie je monopol, ale nedostatočné vymáhanie, ktoré sa teraz zlepšuje. Tvrdé dáta, ktoré by jednu alebo druhú stranu potvrdili, sú vzácne, keďže skutočný objem nelegálneho trhu nikto presne nemeria.
Práve tu je prípad z Aydınu poučný aj mimo Turecka. Jeden zásah proti 40 ľuďom odhalil transakcie za takmer tri a pol miliardy lír. Ak je to len výsek celkového obrazu, skutočný rozsah čierneho trhu musí byť mnohonásobne väčší.
Pre Turecko z toho vyplýva zásadná otázka, či sa dá boj s čiernym trhom vyhrať prevažne finančnými nástrojmi. Zapojenie MASAK a hromadné obmedzovanie účtov ukazuje, že úrady sa sústreďujú na peniaze, a nie len na weby. Je to logické, pretože doménu možno zmeniť za pár minút, kým vybudovať sieť stoviek bankových účtov trvá dlhšie a je drahšie. Ak sa tento tlak udrží, prevádzkovateľom sa zvýšia náklady a riziko. Otázne však zostáva, nakoľko sa toky presunú ešte viac do kryptomien, na ktoré minister sám ukazoval ako na motor rastu nelegálneho hazardu.
V najbližších mesiacoch bude rozhodujúce, ako súdy naložia so 37 obvinenými, či sa podarí dolapiť troch hľadaných podozrivých a či predbežné obmedzenia účtov prerastú do trvalého zhabania majetku. Sledovať treba aj istanbulský prípad manipulácie živých stávok, ktorý môže otvoriť debatu o bezpečnosti dátových dodávateľov legálneho monopolu. Ak sa navyše potvrdí, že úrady dokážu podobné operácie opakovať v ďalších regiónoch, Ankara získa argument, že jej model funguje. Ak sa však o pár mesiacov objavia rovnaké siete s novými účtami a novými menami, bude to signál, že represia bez zmeny legálnej ponuky len zvyšuje cenu podnikania na čiernom trhu, no nezastaví ho.
