Maltský regulátor hazardu Malta Gaming Authority (MGA) ustúpil od viacerých plánovaných sprísnení dohľadu nad spoločnosťami, ktoré na ostrove sídlia, ale prevádzkujú biznis na základe licencií iných štátov. Podľa portálu Next.io úrad po odpore priemyslu vypustil niekoľko navrhovaných zmien rámca Recognition Notice, teda mechanizmu, ktorým Malta uznáva zahraničné licencie. Konzultácie s dotknutými firmami síce pokračujú, no reforma, ktorá bola súčasťou národnej stratégie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na roky 2024, 2026, prišla o veľkú časť pôvodných ambícií.
Na tomto zdanlivo technickom kroku záleží viac, než by sa mohlo zdať. Malta je dlhodobo najdôležitejším licenčným a sídelným centrom európskeho online hazardu a odtiaľto sa riadi biznis prevádzkovateľov aj dodávateľov, ktorí pôsobia na trhoch od Škandinávie po strednú Európu. Ako prísne sa na ostrove dohliada, ovplyvňuje teda kvalitu kontroly nad značnou časťou celého odvetvia. Celá epizóda zároveň odhalila, kde má regulátor hranice. MGA sama priznala, že niektoré požiadavky možno nebude môcť presadiť bez zmeny legislatívy, takže rozhodnutie je teraz na maltskej vláde.
Rámec Recognition Notice umožňuje spoločnostiam so sídlom na Malte pôsobiť na základe licencie vydanej regulátorom v inom štáte Európskej únie či Európskeho hospodárskeho priestoru, prípadne v niektorých ďalších jurisdikciách, ktorých pravidlá proti praniu špinavých peňazí (AML) sa považujú za zhruba rovnocenné. Firma tak nemusí získavať samostatnú licenciu MGA. Platí to pre prevádzkovateľov typu B2C, ktorí ponúkajú hry priamo hráčom, aj pre dodávateľov typu B2B, ktorí operátorom dodávajú hry, platformy či ďalšie technológie. Logika systému je pochopiteľná, keďže na jednotnom trhu nemá zmysel, aby firma pod dohľadom jedného európskeho regulátora prechádzala rovnakým procesom aj u druhého.
V praxi sa však ukázali slabiny. Najväčšou výhradou bolo, že niektoré spoločnosti mohli na Malte pôsobiť so zahraničnou licenciou bez toho, aby o tom MGA vôbec informovali. Druhý problém je jemnejší. Časť firiem môže ťažiť z licencií z krajín, kde sú kontroly proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu slabšie. Ide o klasickú regulačnú arbitráž, teda využívanie rozdielov medzi pravidlami jednotlivých štátov, pri ktorej si firma licenciu hľadá podľa toho, kde je dohľad najpohodlnejší.
Pre Maltu je to citlivá téma. V roku 2021 sa ocitla na sivom zozname Finančnej akčnej skupiny (FATF), medzinárodného orgánu, ktorý určuje štandardy boja proti praniu špinavých peňazí a označuje krajiny so strategickými nedostatkami. Zo zoznamu ju síce vyradili hneď nasledujúci rok, no reputačná škoda pretrváva. Banky a platobné spoločnosti sú voči subjektom z rizikových jurisdikcií opatrnejšie, čo sa priamo odráža na nákladoch a dostupnosti finančných služieb pre hazardné firmy. Práve preto MGA v apríli spustila konzultáciu, ktorej návrhy zahŕňali rozsiahlejšie zverejňovanie údajov o vlastníckej a firemnej štruktúre, podrobnejšie finančné informácie a štandardizované právne stanovisko pri žiadostiach o uznanie zahraničnej licencie.
Regulátor narazil na hranice vlastného zákona
Kľúčová otázka, ktorá reformu pribrzdila, je jednoduchá. Má MGA vôbec právomoc niektoré z navrhovaných informácií od firiem žiadať? Regulátor pripustil, že časť požiadaviek bez zmeny súčasného rámca presadiť možno nebude môcť. Plnohodnotný nový režim by si teda vyžiadal legislatívne úpravy. MGA tvrdí, že zmeny posilnia dohľad bez toho, aby zbytočne zaťažovali firmy, ktoré už kontrolujú zahraniční regulátori. Výsledná podoba však podľa všetkého zostane výrazne skromnejšia, než sa pôvodne plánovalo.
Argumenty priemyslu sa dajú zhrnúť do niekoľkých línií. Firmy s uznanou licenciou už podliehajú dohľadu v inom štáte, takže ďalšie vykazovanie považujú za duplicitu, ktorá zvyšuje náklady na compliance, teda na dodržiavanie predpisov, bez zjavného prínosu. Pre ostrov, ktorý súperí o sídla firiem s ďalšími centrami, môže byť každá nová povinnosť dôvodom, aby sa časť biznisu presunula inam. Hazard patrí k pilierom maltskej ekonomiky, a preto má hlas odvetvia vo Vallette tradične veľkú váhu.
Druhá strana vidí situáciu inak. Ak regulátor nevie, kto na jeho území pôsobí a pod akým dohľadom, nemôže hodnotiť riziká, ktoré tieto firmy prinášajú. MGA preto avizuje, že výsledný prístup jasne rozlíši B2B a B2C spoločnosti a bude stavať na cielenom zbere informácií podľa rizika. Takzvaný prístup založený na riziku znamená, že prísnejšie kontroly smerujú tam, kde je pravdepodobnosť zneužitia najvyššia, namiesto plošných povinností pre všetkých. Je to štandardná metóda, ktorú odporúča aj FATF, no jej účinnosť stojí na tom, či má regulátor dostatok údajov na správne vyhodnotenie rizík. A práve tieto údaje mu teraz chýbajú.
Krátkodobo z ústupu profitujú firmy s uznanou zahraničnou licenciou, ktorým sa vyhnú vyššie administratívne náklady. Stratiť môže dôveryhodnosť Malty ako jurisdikcie. Ďalšie hodnotenie zo strany Moneyvalu, výboru Rady Európy, ktorý preveruje systémy boja proti praniu špinavých peňazí, sa bude pravdepodobne pozerať aj na to, ako ostrov rieši sektor s cezhraničnými licenciami. Ak by sa slabé miesta znovu objavili, náklady by napokon znášalo celé odvetvie vrátane firiem s riadnou licenciou MGA.
Ústup zapadá do širšieho vzorca. Malta už v minulosti ukázala, že je pripravená svoj hazardný priemysel aktívne chrániť. Novela zákona o hazardných hrách známa ako Bill 55 umožnila maltským súdom odmietnuť uznanie zahraničných rozsudkov proti držiteľom licencie MGA, ak bola ich činnosť legálna podľa maltského práva. Tvrdo to zasiahlo práve strednú Európu, keďže rakúski a nemeckí hráči žalujú operátorov bez miestnej licencie o vrátenie prehratých peňazí. Spor o to, či je takáto ochrana zlučiteľná s európskym právom, sa dostal až na európske súdy.
Pre Slovensko nemení maltský krok pravidlá priamo. Na slovenskom trhu môže legálne pôsobiť iba operátor s licenciou podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, dohľad vykonáva Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) a weby bez slovenskej licencie úrad zaraďuje na zoznam zakázaných stránok. Mnohé z nich však majú zázemie práve na Malte. Ak je kontrola nad firmami na ostrove voľnejšia, slovenský regulátor má o to menšiu oporu u maltského partnera pri presadzovaní pravidiel voči subjektom, ktoré slovenských hráčov oslovujú bez povolenia.
Najbližšie bude dôležité sledovať, ako MGA naloží s prvou vlnou zberu údajov. Regulátor chce ešte tento rok začať zbierať informácie a sústrediť sa na B2C držiteľov uznaných licencií za vykazovacie obdobie 2025. Ukáže sa, koľko firiem na ostrove pôsobí so zahraničnou licenciou a v ktorých jurisdikciách ju získali. Druhou otázkou je, či vláda pripraví legislatívnu zmenu, bez ktorej MGA ambicióznejšie požiadavky nepresadí. Vzhľadom na doterajší postoj Malty k odvetviu sa skôr javí ako pravdepodobné, že prevládne opatrný postup a cielené kontroly namiesto plošného sprísnenia.
Do hry však vstupuje aj Brusel. Nový európsky protipraniový balík zahŕňa poskytovateľov hazardných hier medzi povinné osoby a vzniká aj európsky orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí AMLA. Ak Malta nesprísni dohľad sama, je možné, že ju k tomu časom dotlačia európske pravidlá. Vtedy by už o podobe reformy nerozhodovali konzultácie s priemyslom vo Vallette.
