Hráči online pokru s vysokými stávkami mohli prísť až o 4 milióny dolárov, pretože podvodník počas hry tajne videl ich karty. Podľa vyšetrovania amerického magazínu WIRED útočník nenapadol systémy samotných herní. Prenikol do dvoch pomocných programov Jurojin a IntuitiveTables, ktoré profesionáli bežne používajú, keď hrajú za viacerými stolmi naraz. Cez ne sa do počítačov dostal nástroj na vzdialený prístup, ktorý dovolil sledovať obrazovku obete a dokonca ovládať jej počítač.
Kauza ďaleko presahuje straty niekoľkých hráčov. Online poker stojí na jedinom predpoklade, že nikto pri stole nevidí cudzie karty. Keď sa ukáže, že sa to dá obísť bez toho, aby niekto prelomil zabezpečenie herne, nastáva nepríjemná otázka, kto za škodu zodpovedá. Na tú otázku zatiaľ každá herňa odpovedá po svojom. Niektoré peniaze vracajú a blokujú účty, najviac kritizovaná Americas Cardroom (ACR) náhradu odmieta.
Útok patrí medzi takzvané útoky na dodávateľský reťazec. Útočník nenapadne priamo cieľ, ale softvér tretej strany, ktorému cieľ dôveruje a ktorý si sám nainštaluje. Programy Jurojin a IntuitiveTables slúžia na takzvaný multitabling. Hráčovi usporiadajú desiatky okien so stolmi, aby ich zvládal obsluhovať naraz. Pre profesionála, ktorý žije z malej výhody znásobenej veľkým objemom odohraných rúk, sú takéto nástroje bežnou výbavou. Práve preto boli vďačným terčom.
Podľa WIRED sa napadnutý softvér mohol dostať k viac než tisícke používateľov. Škodlivé funkcie však útočník zapínal len výberovo proti hráčom s vysokými stávkami. Do ich počítačov sa nainštaloval program MeshAgent, ktorý dokáže vzdialene sledovať a ovládať infikovaný počítač. Útočník tak videl takzvané hole cards, teda dve skryté karty, ktoré pozná iba ich držiteľ. Kto ich pozná, vie presne, kedy súper blufuje a kedy má silnú ruku. Takú výhodu v pokri nedá žiadna stratégia.
Na stopu prišiel profesionál, ktorého WIRED označuje pseudonymom Alex. V septembri ho asistent s umelou inteligenciou upozornil na podozrivý program v počítači. Alex potom našiel záznamy o jedenástich prípadoch, keď niekto zrejme sledoval jeho obrazovku počas hry na ACR. Pri desiatich z nich sedel za stolom ten istý súper. Ten už predtým budil pozornosť mimoriadne vysokou mierou výhier, teda tým, koľko v priemere vyhráva na určitý počet rúk. Alex odhaduje, že prišiel približne o 30-tisíc dolárov.
Dva milióny preverených rúk a žiadny dôkaz
ACR prevádzkuje spoločnosť Winning Poker Network. Tá tvrdí, že jej tím pre integritu hry preveril viac než dva milióny rúk s účasťou hráčov, v ktorých počítačoch sa MeshAgent našiel. Medzi nimi bolo približne 200-tisíc rúk, ktoré odohral účet v centre podozrení. Podľa herne sa v nich neukázalo, že by niekto zneužil znalosť súperových kariet. Zákazníkom preto oznámila, že peniaze vracať nebude. Podozrivý účet napriek tomu zrušila. Rozhodla sa tak až potom, ako zvážila ďalšie informácie od iných prevádzkovateľov.
Práve tento rozpor podnecuje skepsu hráčov. Ak herňa nenašla dôkaz podvodu, prečo účet zatvorila? A ak ho zatvorila na základe cudzích zistení, prečo poškodeným nevráti peniaze? ACR sa môže brániť tým, že jej systémy nikto neprelomil a útok sa odohral na počítačoch hráčov, za ktorých zabezpečenie herňa nemôže ručiť. Hráči naopak tvrdia, že od herne si kupujú práve férovú hru. Ak herňa pripustí, že pri jej stoloch sedel podvodník, nemala by sa schovávať za to, kade sa k informáciám dostal.
Odhaliť takýto podvod je pritom technicky ťažké. Šikovný podvodník, ktorý vidí karty, nemusí hrať nápadne. Stačí, ak v kľúčových chvíľach zloží slabšiu ruku alebo dorovná stávku súpera, o ktorom vie, že blufuje. Štatistická analýza musí porovnávať jeho rozhodnutia so skrytými informáciami na veľkej vzorke a hľadať vzorce, ktoré by bez znalosti kariet nedávali zmysel. Pokrová scéna to pozná z minulosti. Pred vyše pätnástimi rokmi otriasli odvetvím škandály takzvaných superužívateľov, keď zasvätení ľudia vnútri herní videli karty všetkých hráčov. Aj vtedy ich neodhalili interné systémy, ale samotní hráči, ktorí si všimli nemožne dobré výsledky.
Ostatné herne zvolili iný postoj. CoinPoker zablokoval podozrivý účet a hráčom vrátil viac než 100-tisíc dolárov. Magazínu WIRED zároveň povedal, že svoje zistenia o podozrivom podvodníkovi poslal ACR, ale odpoveď nedostal. ClubWPT Gold tiež zrušil účet a odškodnil postihnutého zákazníka. Pokrový tréner Patrick Howard tvrdí, že GGPoker na podozrivé výsledky upozornil ešte predtým, než schéma v septembri vyšla najavo. GGPoker následne zaviedol nové mechanizmy na odhaľovanie neobvykle vysokých výhier a zakázal pokrový softvér tretích strán. Podozrivé výnosy podľa vlastných slov vystopoval až ku kryptomenovej peňaženke. Burzu Coinbase požiadal, aby príslušný účet obmedzila a uchovala jeho záznamy, a zistenia odovzdal orgánom činným v trestnom konaní.
Ekonomická logika celej kauzy je menej priamočiara, než sa zdá. Pokrová herňa nehrá proti hráčom ako kasíno pri rulete. Zarába na takzvanom rake, teda malom poplatku z každého banku. Peniaze, o ktoré podvodník pripravil obete, teda neodišli z pokladne herne, ale z vreciek ostatných hráčov. Krátkodobo preto môže náhrada vyzerať ako zbytočný náklad. Dlhodobo je však hlavným aktívom pokrovej herne likvidita, teda dostatok hráčov pri stoloch. Hráči s vysokými stávkami tvoria malú, ale mimoriadne cennú komunitu, ktorá spolu komunikuje. Herňa, o ktorej sa medzi nimi rozšíri, že pri podvode nechala klientov napospas, riskuje, že títo hráči a ich peniaze odídu ku konkurencii, ktorá preukázateľne zaplatila.
Kauza zároveň odhaľuje paradox pomocného softvéru. Mnohé herne nástroje tretích strán roky tolerovali, pretože si ich vyžadovali najaktívnejší hráči. Teraz sa ukázalo, že každý takýto program je ďalšími dverami do počítača hráča. Krok GGPoker, ktorý softvér tretích strán zakázal, môže byť predzvesťou širšieho trendu. Profesionáli však môžu vnímať takéto obmedzenia ako zásah do svojho spôsobu práce.
Dôležitá je aj otázka, kto môže herňu k náhrade prinútiť. Na regulovaných trhoch má regulátor zvyčajne nástroje, ako od prevádzkovateľa vyžadovať vyšetrenie incidentu, jeho zdokumentovanie a v prípade potreby aj odškodnenie hráčov. Herne, ktoré pôsobia mimo takéhoto dohľadu alebo pracujú s kryptomenami, sa rozhodujú prevažne podľa vlastného uváženia a obchodných záujmov. Poškodený hráč potom môže iba verejne tlačiť alebo sa súdiť. V Európe, kde sa národné pokrové trhy postupne prepájajú do spoločných stolov, bude bezpečnosť a riešenie takýchto incidentov ešte viac spoločnou záležitosťou viacerých regulátorov.
Najbližší konkrétny termín je 4. novembra. Vtedy chce ACR predvolene zapnúť ochranu ScreenShield, ktorá má podporovaným nástrojom na snímanie obrazovky a vzdialené sledovanie zabrániť, aby zobrazovali karty hráčov. To je však ochrana do budúcnosti a poškodeným, ktorí už prišli o peniaze, nepomôže. Ďalší vývoj bude závisieť od toho, či orgány činné v trestnom konaní, ktorým GGPoker odovzdal svoje zistenia, dokážu prostredníctvom kryptomenovej stopy identifikovať páchateľa. Ak sa podarí dokázať, že ten istý človek pôsobil aj na ACR, tlak na herňu, aby prehodnotila odmietnutie náhrad, výrazne vzrastie. Rozdielny prístup herní tak môže ukázať, či sa v online pokri presadí štandard, podľa ktorého herňa zodpovedá za integritu stola aj vtedy, keď sa podvod odohral mimo jej serverov.
