Prevádzkovatelia hazardných hier ako povinné osoby podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako “Zákon o AML“) sú vystavení viacerým zákonným povinnostiam, ktoré musia plniť pri svojej činnosti, no za absolútny základ celého nastavenia AML systému vo vnútri spoločnosti možno považovať správne nastavené hodnotenie rizík.

Miera rizika legalizácie a financovania terorizmu (ML/FT), s ktorou sa musí konkrétna povinná osoba vysporiadať je totiž u každej povinnej osoby rôzna. Do úvahy je potrebné vziať obchodnú činnosť povinnej osoby, jej veľkosť a povahu, poskytované produkty a služby, ako aj používané nové technológie alebo rozvíjajúce sa technológie pre nové alebo už existujúce produkty a v neposlednom rade aj rizikové faktory. Rôzna miera rizika ML/FT má za následok aj existenciu rôznych (katalógov) rizík, ktoré je povinná osoba podľa § 20a Zákona o AML:

Každá povinná osoba je povinná posúdiť a stanoviť individuálnu mieru rizika ML/FT, ktorú je ochotná podstúpiť a následne ju efektívne stanovenými opatreniami riadiť. Preto hodnotenie rizík musí byť súčasťou programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu a musí zohľadňovať národné hodnotenie rizík podľa § 26a Zákona o AML, ako aj nadnárodné hodnotenie rizík vykonané Európskou komisiou, metodické a výkladové materiály Finančnej spravodajskej jednotky, Národnej banky Slovenska a takisto je potrebné, aby boli zohľadnené všeobecné odporúčania EBA, ESMA, EIOPA a Spoločného výboru európskeho orgánu dohľadu (ESAs) v oblasti AML/CFT.

Zvlášť v sektore hazardných hier je potrebné k hodnoteniu rizík pristupovať zodpovedne, keďže riziká vyskytujúce sa v tomto sektore sú takpovediac špecifickejšie oproti rizikám v iných sektoroch. V rámci druhého národného hodnotenia rizík podľa § 26a Zákona o AML, boli napr. identifikované tieto nedostatky:

  • v prípadoch politicky exponovaných osôb (PEP), nezisťovanie pôvodu finančných prostriedkov použitých na nákup žetónov;
  • umožnenie hrania osobám z vysokorizikových krajín;
  • nesledovanie navzájom na seba nadväzujúcich operácií;
  • nedostatočne vykonávaná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi;
  • neposudzovanie vyšších hotovostných vkladov zo strany klienta;
  • pri stávkových hrách boli zaznamenané prípady, kedy hráči vložili finančné prostriedky na svoje hráčske kontá a po istom čase, bez toho aby reálne hrali, alebo hrali iba v minimálnej miere, finančné prostriedky zo svojich hráčskych kont vybrali;
  • hedgingové stávkovanie;
  • riziká spojené s fyzickou neprítomnosťou hráča – nevykonávanie zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi prevádzkovateľmi on- line hazardných hier;
  • riziká spojené s používaním iných rizikových produktov, ako sú elektronické peniaze alebo virtuálne meny;
  • stávka klienta, ktorú úmyselne prehrá v prospech iného klienta a následný  bezprostredný prevod vyhratých finančných prostriedkov.

Aj vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj za účelom naplnenia účelu Zákona o AML, prevádzkovatelia hazardných hier by mali v rámci hodnotenia rizík venovať osobitnú pozornosť zostaveniu katalógu rizík (ktorý by pravidelne prehodnocovali a aktualizovali), ktorý by obsahoval mieru pravdepodobnosti výskytu a mieru závažnosti toho ktorého rizika a na ktorý by nadväzovali opatrenia zamerané na zníženie, resp. elimináciu takto identifikovaných rizík. Ak nie je možné prijať príslušné opatrenia takpovediac naraz (najmä v prípade väčších spoločností), ich prijímanie a zameranie by malo byť realizované princípom „od väčšieho k menšiemu“, t. j. najprv by mali byť prijaté opatrenia na zníženie najzávažnejších rizík a následne by sa mala povinná osoba prepracovať k tým menej závažným rizikám.

Uvedený proces je samozrejme spojený aj s pravidelnou aktualizáciou a posudzovaním, a preto je záverom nevyhnutné podotknúť, že ide o neustále sa opakujúci mechanizmus, ktorý nemožno vnímať ako niečo nemenné. Práve naopak, najmä vzhľadom na rýchly vývoj technológií, pribúdajú stále nové riziká, rovnako sa mení ich závažnosť, prijaté opatrenia a pod., čo môže pre mnohých prevádzkovateľov hazardných hier predstavovať výzvu (najmä pokiaľ ide o zavedenie AML systému, nastavenia monitorovacích procesov, stanovenie úloh a opatrení na zníženie rizika atď.), a preto nie je na škodu sa v týchto záležitostiach obrátiť na príslušných špecialistov poskytujúcich služby v oblasti AML.

Autor: Jakub Kováčik, Senior Associate CLS Čavojský & Partners