Turecká polícia v utorok 3. novembra zasiahla v 39 provinciách proti sieťam nelegálnych stávok, ktoré fungovali cez komunikačnú aplikáciu Telegram. Z 194 hľadaných podozrivých zadržala 169 a prokuratúra v sobotu 7. novembra oznámila, že 121 z nich zostane vo väzbe až do súdneho procesu. Ďalších 45 ľudí prepustili pod súdnym dohľadom a traja odišli bez akýchkoľvek obmedzení. Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní skupín podľa úradov zohral systém umelej inteligencie AVCI, čo v turečtine znamená lovec. Vyvinula ho istanbulská polícia a dokáže čítať kódovaný jazyk, ktorým sa zločinci dorozumievajú.
Prípad stojí za pozornosť aj mimo Turecka. Nelegálny hazard sa v posledných rokoch presúva z webových stránok, ktoré regulátori dokážu zablokovať, do uzavretých skupín v komunikačných aplikáciách. Tam klasické nástroje dohľadu zlyhávajú. Turecký experiment ukazuje, že umelá inteligencia môže túto medzeru aspoň čiastočne zaplniť, a zároveň otvára otázky o tom, kde končí efektívne vyšetrovanie a kde sa začína plošné sledovanie.
AVCI je systém na analýzu informácií z otvorených zdrojov, v odbornej hantírke OSINT. Ide o spravodajskú prácu s údajmi, ktoré sú verejne alebo poloverejne dostupné, napríklad zo sociálnych sietí a komunikačných kanálov. Podľa júlového článku tureckého denníka Türkiye Gazetesi softvér využíva spracovanie prirodzeného jazyka, teda techniku, ktorá učí počítač rozumieť ľudskej reči vrátane jej nuáns. Vďaka tomu vie rozlúštiť slang, šifrované výrazy aj kombinácie emotikonov, ktoré používajú díleri drog a prevádzkovatelia nelegálnych stávok. Pre bežný filter kľúčových slov by správa zložená z niekoľkých obrázkov ovocia a ohňa nič neznamenala, pre trénovaný model môže byť ponukou kurzu alebo pokynom na platbu.
Schopnosti systému však siahajú ďalej než k samotnému textu. AVCI analyzuje fotografie a videá, prepája účty vystupujúce pod rôznymi identitami a kreslí mapu vzťahov medzi členmi podozrivých skupín. Pre vyšetrovateľov je mimoriadne cenná ďalšia funkcia. Systém dokáže kopírovať komunikáciu v uzavretých skupinách presne v podobe, v akej sa objavila, takže polícii zostane záznam aj vtedy, keď páchatelia správy neskôr zmažú. Mazanie stôp, na ktoré sa organizátori nelegálnych stávok na Telegrame dlho spoliehali, tak stráca zmysel.
Podľa denníka Sabah systém v aktuálnom prípade identifikoval 306-tisíc potenciálne usvedčujúcich správ zo 47 skupín. Za údajného vodcu siete označil denník 21-ročného vývojára softvéru, ktorý mal na Telegrame vystupovať pod menom Michael Carroll. Tak sa volá britský výherca lotérie, ktorý sa preslávil tým, že svoju veľkú výhru rýchlo premrhal. Ironická prezývka ukazuje, s akou sebaistotou sa organizátori v anonymnom prostredí pohybovali.
Lovec, ktorý si pamätá aj zmazané správy
Novembrový zásah nebol pre AVCI prvou veľkou skúškou. Už v máji polícia uviedla, že systémom preverila 600-tisíc správ pri vyšetrovaní v 35 provinciách, ktoré sa skončilo zatknutím 108 ľudí. Vtedy sa do prípadu zapojil aj MASAK, turecký Úrad pre vyšetrovanie finančnej kriminality, ktorý plní úlohu finančnej spravodajskej jednotky a preveroval transakcie spojené s nelegálnym hazardom. Polícia pritom prehľadávala domy aj firmy a podľa miestnych správ zaistila telefóny, SIM karty, notebooky a ďalšiu elektroniku. Kombinácia jazykovej analýzy a sledovania peňazí je z pohľadu vyšetrovania podstatná. Samotná správa v skupine je len indíciou, súd presvedčí až prepojenie s konkrétnymi platbami a ľuďmi.
Turecko patrí medzi krajiny s veľmi prísnym prístupom k hazardu. Neautorizované online stávkovanie je zakázané a legálna ponuka je sústredená v rukách štátom povolených subjektov. Práve tento model vytvára silný dopyt po nelegálnych alternatívach, ktoré lákajú lepšími kurzmi, širšou ponukou a absenciou kontrol. Polícia sa preto čoraz viac zameriava na operácie, ktoré cez komunikačné aplikácie propagujú hazard a zároveň vybavujú platby. Telegram je na to ideálny, pretože ponúka veľké uzavreté kanály, anonymné účty a minimum moderácie obsahu.
Ekonomická logika zásahu je jasná. Nelegálni prevádzkovatelia neplatia dane, nefinancujú ochranu hráčov a nemusia dodržiavať limity, preto si môžu dovoliť agresívnejšie kurzy a bonusy než licencované subjekty. Každá sieť, ktorú polícia rozbije, teoreticky vracia časť dopytu legálnemu trhu a štátnej pokladnici. V praxi je však efekt často dočasný. Hráči si nájdu nový kanál a organizátori nahradia zatknutých ľudí. Skutočnú hodnotu systémov typu AVCI preto netreba merať jedným zásahom, ale tým, či dokážu zvýšiť náklady a riziko podnikania na čiernom trhu natoľko, že sa prestane oplácať.
Na strane víťazov stoja štát a legálni prevádzkovatelia, ktorým nelegálna konkurencia odčerpáva zákazníkov. Prehrávajú organizátori sietí, ale aj sprostredkovatelia platieb, ktorí sa doteraz mohli spoliehať na to, že sa k nim vyšetrovanie dostane len ťažko. Otázne však zostávajú riziká. Jazykové modely sa môžu mýliť, slang sa mení z týždňa na týždeň a nesprávne interpretovaný emotikon by mohol vtiahnuť do vyšetrovania nevinného človeka. To, že viac než štvrtina zadržaných odišla na slobodu pod súdnym dohľadom alebo úplne bez obmedzení, naznačuje, že ani rozsiahla digitálna analýza automaticky neznamená dostatok dôkazov na väzbu. Obhajcovia občianskych práv pri podobných nástrojoch spravidla upozorňujú aj na to, že technológia vyvinutá proti stávkovým sieťam sa dá bez väčších úprav nasadiť na sledovanie akejkoľvek inej komunikácie.
Pre Európu je turecký prípad zaujímavým, no ťažko prenosným vzorom. Regulátori v Únii vrátane slovenského Úradu pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) sa v boji s nelicencovanou ponukou opierajú najmä o blokovanie webových domén a obmedzovanie platieb. Na uzavreté skupiny v komunikačných aplikáciách však tieto nástroje nedosiahnu. Nasadenie podobného systému by v Únii narazilo na prísne pravidlá ochrany osobných údajov a na akt o umelej inteligencii, ktorý systémy používané orgánmi presadzovania práva pri hodnotení dôkazov či profilovaní osôb zaraďuje medzi vysokorizikové a viaže ich na prísne povinnosti. Kopírovanie obsahu uzavretých skupín by navyše vo väčšine členských štátov vyžadovalo súdne povolenie. Európske úrady by teda mohli z tureckej skúsenosti prevziať skôr technické postupy pri analýze slangu a prepájaní účtov než samotný rozsah sledovania.
V najbližších mesiacoch bude rozhodujúce, ako obstoja dôkazy získané systémom AVCI pred tureckými súdmi. Ak prokurátori uspejú, možno očakávať rozšírenie nástroja mimo Istanbulu a jeho častejšie nasadenie pri ďalších druhoch kriminality. Sledovať treba aj reakciu organizátorov, ktorí sa pravdepodobne presunú do aplikácií s ešte silnejším šifrovaním alebo začnú meniť svoj kódovaný jazyk rýchlejšie, než sa ho modely stihnú naučiť. Preteky medzi lovcom a korisťou sa tak len začínajú a ich výsledok ukáže, či umelá inteligencia dokáže čierny trh so stávkami skutočne zmenšiť, alebo ho len zatlačí hlbšie do podzemia.
