Na civilnom okresnom súde v Orleans Parish v americkej Louisiane pristála 22. októbra 27-stranová žaloba proti spoločnostiam FanDuel a DraftKings. Traja miestni obyvatelia, Adrian Payton, Toi Smith a Yolanda Perkins, tvrdia, že obaja operátori zámerne navrhli svoje mobilné stávkové aplikácie tak, aby ľudí udržali pri stávkovaní, a to aj vtedy, keď im hazard zjavne škodí. Pomocou zákazníckych dát a umelej inteligencie vraj vyhľadávajú najzraniteľnejších hráčov a cielia na nich marketing. Žalobcovia chcú zastupovať všetkých obyvateľov Louisiany, ktorí si v niektorej z aplikácií otvorili účet a vložili peniaze, a žiadajú súdny proces pred porotou.
Spor má váhu najmä pre to, na koho mieri. Podľa údajov uvedených v žalobe ovládal FanDuel v roku 2023 až 44 percent louisianského trhu mobilných športových stávok a DraftKings ďalších 31 percent, spolu teda tri štvrtiny trhu. Podstatnejší je však právny prístup. Žaloba nestojí len na tom, že ľudia prehrali peniaze, ale na tvrdení, že samotná aplikácia je chybný výrobok v zmysle louisianského zákona o zodpovednosti za výrobky. Ak by súd takúto logiku prijal, dizajn stávkových aplikácií by sa mohol posudzovať podobne ako chybné auto alebo nebezpečný liek.
Obaja operátori pôsobia v Louisiane v takzvanom modeli „skin“, keď online značka získava prístup na trh cez licenciu kamenného kasína. Preto sú medzi žalovanými aj kasína Amelia Belle a Bally’s Baton Rouge, ktorých licencie tvoria regulačný základ fungovania aplikácií v štáte. Právne riziko sa tak nezastaví pri technologickej firme, ale dosiahne aj tradičného držiteľa licencie.
Jadrom obvinení sú konkrétne funkcie aplikácií. Žalobcovia poukazujú na mikrostávky, teda stávky na najbližšiu akciu v zápase, ktoré podľa žaloby fungujú podobne ako hrací automat. Ďalej uvádzajú bonusové stávky ponúkané v čase, keď je hráč vo finančnej tiesni, a obrazovky, na ktorých si používateľ môže prekročiť vlastný nastavený limit bez akejkoľvek čakacej lehoty na vychladnutie. Žaloba tiež tvrdí, že operátori obchádzajú nástroje zodpovedného hrania vrátane sebavylúčenia, čo má byť v rozpore s louisianským zákonom o športových stávkach.
Stoosemdesiatšesť údajov o každom hráčovi
Najcitlivejšia časť žaloby sa týka práce s dátami. Podľa podania zhromažďuje internetová herná spoločnosť patriaca materskej firme FanDuelu o každom stávkarovi najmenej 186 atribútov vrátane informácií o sklone k hraniu a náchylnosti na marketing. Žalobcovia tvrdia, že takýto profil umožňuje presne identifikovať ľudí, ktorí budú pokračovať v stávkovaní napriek stratám. Operátori podľa nich hľadajú práve tých, ktorí podľa všetkého trpia poruchou hrania. Žaloba opisuje aj prípady, keď sa ľudia mali cítiť cielení ešte po tom, ako zástupcom firiem povedali, že strácajú kontrolu a nemajú napríklad na splátku hypotéky.
Príbehy samotných žalobcov majú ilustrovať, ako to vyzerá v praxi. Adrian Payton tvrdí, že mu FanDuel ponúkal bonusy a dorovnávanie vkladov a že kurzy jeho živých stávok sa často zmenili až po ich odoslaní. Debetnými a kreditnými kartami podľa žaloby uhradil 88 716,27 dolára. Toi Smith začala stávkovať v 21 rokoch po tom, čo videla reklamy na Instagrame a sieti X, dnes vraj trávi v aplikáciách najmenej štyri hodiny denne a vsadila viac ako 23 500 dolárov. Yolanda Perkins je opísaná ako častá hráčka kombinovaných stávok, takzvaných parlayov, pri ktorých musia vyjsť všetky tipy naraz. Cez FanDuel vsadila približne 32 000 a cez DraftKings 37 000 dolárov.
Ekonomickú logiku obvinení žaloba stavia na odhade, podľa ktorého 96 percent zákazníkov športových stávok prichádza o peniaze. Prehra je podľa žalobcov prirodzenou brzdou, ktorá by mala ľudí od ďalšieho hrania odradiť. Obchodný model operátorov preto podľa podania vyžaduje udržať stratových hráčov aktívnych a neustále získavať nových, na čo majú slúžiť akcie, umelá inteligencia a dizajn rozhrania. Ide o tvrdenie, ktoré mieri na samotné jadro odvetvia. Personalizácia ponúk a takzvaný retenčný marketing patria k štandardným nástrojom online operátorov a ich odlíšenie od cieleného zneužívania zraniteľných ľudí je presne tá hranica, o ktorej by mal súd rozhodovať.
Právna cesta pritom nebude jednoduchá. Louisianský zákon o zodpovednosti za výrobky je v štáte výlučným nástrojom pre nároky z chybného výrobku a žalobca musí preukázať jeden zo štyroch typov vád, teda vadu konštrukcie alebo zloženia, vadu dizajnu, nedostatočné varovanie alebo porušenie výslovnej záruky. Žalobcovia stavajú najmä na chýbajúcom varovaní. Tvrdia, že aplikácie neobsahujú viditeľné a medicínsky presné upozornenia na návykový potenciál rozhrania, hoci operátori o ňom vďaka vlastnému sledovaniu zákazníkov vedia. Otvorenou otázkou zostáva, či súd vôbec uzná softvérovú službu za výrobok v zmysle zákona.
DraftKings ani FanDuel na žalobu zatiaľ formálne nereagovali. Pozorovatelia z odvetvia očakávajú návrh na zamietnutie s konečnou platnosťou, teda bez možnosti žalobu podať znova. Argumentom má byť, že štátne právo neukladá operátorom povinnosť strážiť, koľko zákazníci hrajú. Obe firmy sa môžu opierať aj o rozsiahle obchodné podmienky, v ktorých používatelia potvrdzujú, že poznajú riziká hazardu, a zriekajú sa časti právnych nárokov. Podmienky DraftKings napríklad zaväzujú zákazníka chrániť spoločnosť pred nárokmi tretích strán a súvisiacimi nákladmi. Pri tvrdeniach o vedomom cielení na ľudí s poruchou hrania však nemusí byť samotný súhlas s podmienkami pre súd rozhodujúci.
Finančne nejde len o tri osoby. Žalobcovia požadujú vrátenie všetkých vkladov znížených o už vybraté výhry, náhradu finančných strát, odškodné za duševnú ujmu a narušenie rodinných vzťahov, úhradu liečby klinicky diagnostikovanej poruchy hrania, vrátenie niektorých provízií a transakčných poplatkov a právne trovy. Ak by bola hromadná žaloba certifikovaná pre všetkých louisianských používateľov a súd by nárok na vrátenie vkladov uznal, išlo by pri trhovom podiele oboch firiem o veľmi citeľnú sumu. Ešte väčším rizikom je precedens. DraftKings už čelí podobnej žalobe pre údajne cielené akcie poháňané umelou inteligenciou a každé ďalšie podanie posilňuje tlak na dizajn produktov v celom odvetví.
Pre európskych hráčov a regulátorov je spor zaujímavý tým, že otvára tie isté otázky, aké sa riešia aj na starom kontinente. Ide o rýchlosť hry, nastavenie limitov, ktoré sa dajú ľahko zvýšiť, a o to, kedy sa personalizovaný bonus mení na nátlak.
V najbližších týždňoch bude rozhodujúce, ako obaja operátori odpovedia a či sa súd v Orleans Parish bude prípadom zaoberať vecne, alebo ho odmietne už v úvodnej fáze. Kľúčové budú dve otázky, a to či súd uzná mobilnú aplikáciu za výrobok podľa louisianského zákona a či povolí hromadné konanie za všetkých používateľov v štáte. Ak by žaloba prežila návrh na zamietnutie, nasledovalo by dokazovanie, v ktorom by operátori mohli byť nútení odkryť, ako presne ich algoritmy pracujú s údajmi o hráčoch. Práve tento scenár by pre odvetvie mohol byť nepríjemnejší než samotné odškodné, pretože by ukázal, ako personalizácia funguje v praxi. Treba však zdôrazniť, že žiadne z obvinení zatiaľ súd nepotvrdil.
