Web Českej asociácie sestier, stavovskej organizácie zdravotných sestier v Česku, prestal fungovať. Ľudia, ktorí zadali jeho adresu, namiesto informácií o vzdelávaní, odborných sekciách či podujatiach pre sestry videli reklamu na hazard. Upozornil na to portál Zdravotnický deník, ktorý sa venuje českému zdravotníctvu. Ako sa propagácia hazardných hier dostala na adresu, ktorú roky spájali so zdravotníckou profesiou, zatiaľ verejne vysvetlené nebolo.

Na prvý pohľad ide o technickú nehodu jednej neziskovej organizácie. V skutočnosti prípad zapadá do vzorca, ktorý odvetvie aj bezpečnostní experti sledujú už roky. Nelegálni a nelicencovaní operátori online hazardu a ich marketingoví partneri systematicky hľadajú webové adresy s dobrou povesťou, ktoré niekto prestal strážiť. Doména stavovskej organizácie, ktorú cituje odborná tlač a na ktorú odkazujú nemocnice, školy či úrady, má pre nich hodnotu, ktorú by si inak museli roky budovať alebo draho kupovať.

Webová doména sa neplatí raz navždy, ale prenajíma sa od registrátora na obdobie, ktoré treba pravidelne predlžovať. Ak organizácia platbu zmešká, napríklad preto, že faktúra prišla na e-mail bývalého zamestnanca alebo sa zmenil správca webu, doména po ochrannej lehote prepadne a ktokoľvek si ju môže zaregistrovať. Okolo tohto okamihu existuje celé odvetvie. Špecializované služby sledujú expirujúce adresy, vyhodnocujú, koľko kvalitných odkazov na ne vedie, a tie najcennejšie automaticky zachytia v sekunde, keď sa uvoľnia.

Nie každý takýto prípad však znamená prepadnutú doménu. Rovnaký výsledok môže mať napadnutie redakčného systému, cez ktorý sa web spravuje, zneužitie zabudnutého hostingového účtu alebo takzvaný únos subdomény, keď adresa ešte ukazuje na službu, ktorú organizácia dávno zrušila, a útočník si ju prevezme. Pre návštevníka je efekt rovnaký. Pod známou adresou nájde obsah, ktorý s pôvodným majiteľom nemá nič spoločné.

Hazard je v tomto ohľade mimoriadne aktívny segment. Online kasína a stávkové weby bez licencie nemôžu legálne inzerovať v bežných reklamných systémoch. Veľké platformy reklamu na hazard povoľujú len overeným a licencovaným subjektom na konkrétnych trhoch. Zostáva im preto organická návštevnosť z vyhľadávačov a tú najrýchlejšie získajú tak, že sa priživia na autorite cudzieho mena. Vyhľadávač totiž dlhodobo vníma doménu, na ktorú odkazujú dôveryhodné stránky, ako spoľahlivú a obsah na nej zvýhodňuje. Zdravotnícka, vzdelávacia či štátna adresa je v tomto zmysle zlatá baňa.

Prečo sa hazard skrýva za cudzí kredit

Ekonomika tejto praktiky je jednoduchá. Získanie opustenej domény stojí zlomok toho, čo by legálny operátor zaplatil za reklamu, a nepodlieha žiadnym pravidlám zodpovedného hrania, kontrole veku ani daňovým povinnostiam. Na hazardných stránkach často zarábajú takzvaní afiliáti, teda sprostredkovatelia, ktorí dostávajú podiel z prehier hráčov, ktorých na stránku priviedli. Pri nelegálnych kasínach bývajú tieto provízie štedrejšie ako na regulovanom trhu, pretože operátor neodvádza dane a nenesie náklady na dohľad. Motivácia hľadať každú medzeru je teda silná.

Poškodených strán je niekoľko. Prvou je samotná inštitúcia, ktorej meno sa spája s produktom, proti ktorému by sa zdravotníci skôr vymedzovali, keďže sa v praxi stretávajú s následkami závislosti. Druhou sú používatelia. Kto prišiel hľadať odbornú informáciu, môže skončiť na stránke, ktorá nemá povolenie, neoveruje vek a v prípade sporu o výhru sa nemá kam obrátiť. Takéto weby navyše bývajú prepojené aj s phishingom či škodlivým softvérom. Treťou stranou, ktorá stráca, sú licencovaní operátori a štát. Každá koruna či euro, ktoré sa presunú na čierny trh, chýbajú v daňových príjmoch a legálni hráči na trhu prichádzajú o zákazníkov v prospech konkurencie, ktorá nedodržiava žiadne pravidlá.

Regulátori majú proti tomu len obmedzené nástroje. V Česku vedie ministerstvo financií zoznam nepovolených internetových hier, ktorých stránky musia poskytovatelia pripojenia blokovať. Takéto blokovanie však reaguje na konkrétnu adresu a reklama na prevzatej doméne sa môže meniť zo dňa na deň alebo presmerovávať návštevníkov ďalej. Blokovať samotnú doménu známej organizácie by bolo absurdné, pretože tá je obeťou, nie páchateľom. Vyhľadávače sú v praxi rýchlejšie. Google v posledných rokoch výslovne zaradil zneužívanie expirovaných domén a zneužívanie reputácie cudzích webov medzi spamové praktiky, za ktoré stránky zo svojich výsledkov vyraďuje. Obranu to však presúva len na plecia technológie, ktorá prípady odhaľuje s oneskorením.

Otvorené zostávajú aj otázky zodpovednosti. Ak doména prepadla, právny nárok na jej návrat je slabý, pokiaľ organizácia nemá registrovanú ochrannú známku alebo nedokáže preukázať zlý úmysel nového držiteľa. Riešenie sporov o domény existuje, je však pomalé a pre malú neziskovú organizáciu aj finančne náročné. Ak išlo o napadnutie webu, ide o počítačovú kriminalitu, ktorej páchatelia často operujú zo zahraničia a sú ťažko vypátrateľní.

Pre Slovensko je prípad viac než len susedská kuriozita. Český a slovenský jazykový priestor sa prekrýva a nelegálni operátori cielia svoj obsah na oba trhy súčasne, pričom česká doména s dobrou povesťou sa dobre umiestňuje aj vo vyhľadávaní slovenských používateľov. Slovenský regulačný rámec stojí na zákone č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, podľa ktorého ponúkať hazard online môže len držiteľ slovenskej licencie. Dohľad vykonáva Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH), ktorý vedie zoznam zakázaných webových sídiel a o ich blokovanie žiada súd. Rovnako ako v Česku však tento nástroj nedokáže pružne reagovať na obsah, ktorý sa objaví na adrese inak dôveryhodnej inštitúcie. Slovenské stavovské komory, občianske združenia, školy či obce majú pritom podobné slabiny. Často nemajú vlastné IT oddelenie a správa domény visí na jednom človeku alebo externej firme.

Čo sledovať ďalej? V prvom rade, či Česká asociácia sestier získa adresu späť a vysvetlí, čo sa stalo. Jej skúsenosť môže byť užitočným varovaním pre ďalšie organizácie, ktoré by mali skontrolovať automatické predlžovanie domén, aktuálne kontakty u registrátora, zámok proti prevodu a stav svojich starých subdomén. Druhou otázkou je, či regulátori v Česku aj na Slovensku začnú takéto prípady riešiť systematicky, napríklad užšou spoluprácou s registrami národných domén, ktoré by mohli pri podozrení zo zneužitia reagovať rýchlejšie. A napokon zostáva na vyhľadávačoch, ako rýchlo dokážu rozpoznať, že pod známym menom sa skrýva úplne iný obsah. Kým bude prevzatie dôveryhodnej domény lacnejšie ako legálna licencia a poctivo platená reklama, nelegálni operátori budú mať dôvod v tejto praxi pokračovať.