Európsky parlament nechce zo stola stiahnuť myšlienku spoločného odvodu z online hazardu a stávok. Vo svojej priebežnej správe k viacročnému rozpočtu Únie na roky 2028 až 2034 vyzýva preskúmať tri nové zdroje príjmov, a to daň z digitálnych služieb, odvod z online hazardu a daň z kapitálových ziskov z kryptoaktív. Poslanci ich chápu ako záložnú možnosť pre prípad, že členské štáty nepodporia balík piatich nových zdrojov, ktorý navrhla Európska komisia. Ide o rozpočet, pri ktorom Únia hľadá najmenej 2 bilióny eur, no rokovací návrh sa zatiaľ drží približne na úrovni 1,65 bilióna eur.
Pre hazardný priemysel ide o signál, ktorý nemožno prehliadnuť. Zdaňovanie hazardu bolo doteraz výlučne v rukách členských štátov a Únia do neho priamo nezasahovala. Ak by sa online hazard stal jedným z takzvaných vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, k národným daniam by mohla pribudnúť európska vrstva. Tá by sa v konečnom dôsledku mohla dotknúť aj operátorov s licenciou na Slovensku.
Rozpočet Únie sa dnes financuje najmä z národných príspevkov, ktoré členské krajiny odvádzajú podľa veľkosti hrubého národného dôchodku (HND). Vlastné zdroje sú príjmy, ktoré plynú do spoločnej pokladnice priamo, napríklad spoločné odvody alebo podiel z príjmov existujúcich európskych mechanizmov. Parlament dlhodobo tlačí na to, aby ich podiel rástol a Únia bola menej závislá od toho, koľko sú národné vlády ochotné zaplatiť. Tlak na nové zdroje teraz zosilnel, pretože Brusel presúva výdavky smerom k obrane, podpore Ukrajiny, ochrane hraníc, rekvalifikácii pracovnej sily a technologickým inováciám. Zároveň musí začať splácať dlh, ktorý si požičal na pandemický program obnovy NextGenerationEU.
Očakáva sa, že veľké ekonomiky ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko zvýšia svoje príspevky na 1,4 percenta HND. Národné vlády však do toho nejdú s nadšením. Parlament vo svojom oznámení otvorene priznáva, že štáty sa v náročnom fiškálnom prostredí zdráhajú výrazne zvyšovať národné príspevky a rokovania o nových vlastných zdrojoch zatiaľ veľmi nepostúpili.
Komisia navrhla päť nových zdrojov, ktoré by spolu mali priniesť približne 58 miliárd eur ročne. Patrí medzi ne ročný príspevok veľkých firiem pôsobiacich v EÚ s názvom CORE, odvod naviazaný na spotrebné dane z tabaku, podiel z príjmov systému obchodovania s emisiami, podiel z uhlíkového hraničného mechanizmu CBAM, teda poplatku za emisie pri dovoze tovarov, a príspevok podľa hmotnosti nezozbieraného elektronického odpadu. Hazard v tomto zozname nie je. Do debaty ho vracia až Parlament, ktorý chce mať pripravený plán B.
Prečo práve online hazard a kto by to zaplatil
Logika poslancov je pomerne priehľadná. Online hazard je digitálne, často cezhraničné odvetvie s vysokými maržami, ktoré sa politicky obhajuje ťažšie než väčšina iných sektorov. Parlament ho preto zaraďuje do jedného koša s digitálnymi platformami a kryptoaktívami a argumentuje daňovou spravodlivosťou a potrebou príjmov, ktoré zodpovedajú novým úlohám Únie. Zároveň v oznámení uznáva, že členské štáty majú autonómiu pri vlastných daňových opatreniach. Nový mechanizmus by teda mal národné dane dopĺňať, nie ich nahrádzať.
Práve tu je však jadro problému. Hazard nie je v EÚ harmonizovaný a každá krajina má vlastný licenčný systém, vlastné sadzby aj vlastný základ dane. Niektoré štáty zdaňujú hrubé herné príjmy, teda stávky po odpočítaní výhier, iné zdaňujú objem vkladov. Navyše mnohé z nich už príjmy z hazardu viažu na konkrétne účely, napríklad šport, kultúru či sociálne programy. Jednotný európsky odvod by preto bolo ťažké nastaviť spravodlivo a v praxi by skôr pripomínal odvod z nerecyklovaného plastu. Ten platia priamo členské štáty zo svojich rozpočtov a samy rozhodujú, či a ako náklad prenesú na firmy.
Pre operátorov z toho vyplývajú dva scenáre. V miernejšom by odvod zaplatil štát z výnosu existujúcich daní a pre firmy by sa priamo nič nezmenilo. V tvrdšom by vlády, ktoré nechcú prísť o vlastné príjmy, náklad preniesli ďalej formou vyšších sadzieb. To by stlačilo marže licencovaných spoločností a oslabilo ich schopnosť konkurovať nelegálnym webom, ktoré žiadne dane neplatia. Odvetvie bude takmer určite argumentovať, že ďalšie daňové zaťaženie odháňa hráčov na čierny trh a v konečnom dôsledku znižuje aj výnos, ktorý mal štát získať. Ochrana hráčov v licencovanom prostredí pritom patrí medzi hlavné ciele regulácie vo väčšine členských krajín.
Otázne je aj to, či je návrh politicky priechodný. Nový vlastný zdroj vyžaduje jednomyseľnosť v Rade EÚ a následne ratifikáciu v národných parlamentoch. Parlament má v tejto oblasti len konzultačnú úlohu, hoci súhlas so samotným viacročným finančným rámcom potrebuje. Každý členský štát má teda v praxi veto a krajiny s dôležitým domácim odvetvím online hazardu by sa mohli brániť. Rovnako opatrné môžu byť vlády, ktoré príjmy z hazardu považujú za svoju výsostnú doménu. Fakt, že poslanci odvod označujú za záložnú možnosť, naznačuje, že ani oni s ním nepočítajú ako s hlavným pilierom.
Pre Slovensko má táto debata dve roviny. Ako krajina, ktorá z rozpočtu EÚ dostáva viac, než do neho odvádza, má Bratislava záujem na tom, aby bol rozpočet dostatočne veľký a jeho financovanie stabilné. Každý nový vlastný zdroj zároveň znižuje tlak na rast národného príspevku. Na druhej strane slovenskí držitelia licencií podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách už v posledných rokoch pocítili, že vláda v rámci konsolidácie verejných financií siaha aj na hazard. Európska vrstva by k domácemu zaťaženiu pridala ďalšiu neistotu. Dohľad nad trhom by pritom zostal v rukách Úradu pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH).
Najbližšie dni ukážu, či sa debata pohne. Írsko, ktoré predsedá Rade EÚ a rokovania sprostredkúva, malo v piatok 13. novembra predstaviť aktualizáciu, žiadny posun však neoznámilo. Predseda Európskej rady António Costa má pred summitom 26. a 27. novembra posúdiť nové návrhy na financovanie Únie. Lídri tam budú rokovať o dlhodobom rozpočte aj o financovaní pokračujúcej podpory Ukrajiny. Rokovania o rozpočte sú pre Úniu ústrednou prioritou na rok 2026, takže definitívne rozhodnutie o vlastných zdrojoch ešte nejaký čas potrvá.
Pre hazardné odvetvie je kľúčové sledovať, či balík piatich zdrojov od Komisie získa podporu štátov. Ak áno, odvod z online hazardu pravdepodobne zostane len v záložnom pláne Parlamentu. Ak však návrh stroskotá a medzera v rozpočte bude rásť, hľadanie peňazí v sektoroch s nízkou politickou obľubou sa môže zrýchliť. Online hazard by sa vtedy z teoretickej možnosti mohol stať reálnym kandidátom na zdanenie.




