Estónsko pred rokom sľúbilo online hazardným firmám jednu z najnižších daní v Európe a teraz od toho cúva. Estónsky parlament Riigikogu 11. novembra 2026 schválil v prvom čítaní návrh opozičnej strany Isamaa. Ten ruší postupné znižovanie dane z online hazardu až na 4 % v roku 2029 a vracia jednotnú sadzbu 7 %. Návrh ešte nie je zákonom a vláda ho formálne nepodporila. Politická nálada sa však obrátila, pretože program, ktorý mal z Estónska urobiť pobaltské centrum online hazardu, priniesol ministerstvu financií len dve žiadosti o presťahovanie firmy do krajiny a jednu z nich úrad hneď zamietol.

Spor nie je len estónskou domácou politikou. Malý štát skúšal, či sa dá daňovou súťažou prilákať odvetvie, ktoré v Európe roky ovláda Malta. Rozpočet zatiaľ zaplatil viac, než získal. Pre ostatné krajiny strednej a severnej Európy, ktoré riešia, či zdaňovanie hazardu zvyšovať alebo znižovať, je to praktický príklad. Ukazuje, že nízka sadzba sama osebe biznis do krajiny neprivedie.

Cesta k súčasnému stavu bola kľukatá. Riigikogu 3. decembra 2025 prijal novelu, ktorá nahradila staršiu úpravu. Podľa staršej úpravy mala sadzba pre vzdialené hazardné hry od začiatku roka 2026 vzrásť na 7 %. Namiesto toho nový zákon zaviedol postupné znižovanie, teda 5,5 % pre rok 2026, 5 % v roku 2027, 4,5 % v roku 2028 a napokon 4 % od 1. januára 2029. Posledný stupeň mal Estónsko vyrovnať s Maltou, ktorá je v Únii hlavným sídlom online hazardných spoločností. Plán presadzovala menšia koaličná strana Eesti 200. Jej predsedníčka Kristina Kallas v ňom videla spôsob, ako získať priamy zdroj peňazí pre estónsky profesionálny šport a najmä pre výstavbu národného štadióna. Nižšia daň mala do krajiny priviesť B2C operátorov, teda firmy, ktoré ponúkajú hry priamo hráčom, aj B2B dodávateľov, ktorí im vyvíjajú hry a technológie.

Plánované znižovanie dane z online hazardu v Estónsku podľa zákona z roku 2025

Zlom prišiel v auguste. Premiér Kristen Michal z Reformnej strany nariadil revíziu daňových úľav. Ministerstvo financií ho informovalo o slabom záujme firiem a príjmy z hazardu klesli za prvých sedem mesiacov roka 2026 o 9,7 %. Výpadok je citeľný najmä pre Estónsky kultúrny kapitál, fond financujúci kultúru, ktorý väčšinu peňazí získava práve z daní z hazardu. Na rok 2027 mu podľa portálu SBC News chýba 6 až 7 miliónov eur. Situáciu zhoršila aj chyba v texte zákona o dani z hazardu, ktorá podľa SBC News pripravila štát o milióny v plánovaných príjmoch. Kvôli nej prišla o miesto Piia Schults, dlhoročná poradkyňa Kancelárie parlamentu.

Dve žiadosti namiesto novej Malty

V koalícii sa medzitým naplno ukázali rozpory. Minister Tanel Tein z Eesti 200, ktorý pôvodné zníženie presadil, tvrdí, že Reformná strana chcela plán sabotovať od začiatku. Podľa neho nemožno daňový stimul hodnotiť už po prvom roku. Minister financií Jürgen Ligi z Reformnej strany úľavu podľa SBC News označil za zlú politiku, rozhodnutie o jej zrušení však prenechal parlamentu. Vládne stanovisko k opozičnému návrhu, ktoré Ligi poslal 28. októbra, je zdržanlivejšie. „Vláda nepodporuje ďalšiu zmenu sadzieb dane z hazardu,“ píše sa v ňom. Kabinet argumentuje tým, že nové sadzby môžu fungovať len pri stabilnej daňovej politike, ktorú každoročné zmeny zákona nezaručia. Ministerstvo preto začiatkom roka 2027 pripraví priebežnú analýzu prvého roka a pripúšťa aj návrat k sadzbám spred roku 2026. Pôvodne malo na vyhodnotenie čas do 1. februára 2029.

Isamaa podala návrh 984 SE 2. septembra 2026. Okrem jednotnej sadzby 7 % pre všetky tri kategórie vzdialeného hazardu ruší aj celý harmonogram znižovania. Účinnosť nadobudne šesť mesiacov po schválení. Vo vysvetľujúcej správe opozícia označuje úľavy pre online kasína za neodôvodnené a škodlivé pre verejné financie. O tom, že návrh vôbec prešiel, rozhodol finančný výbor. Jeho predsedníčka Annely Akkermann 26. októbra navrhla zákon zamietnuť, no jej návrh neprešiel pomerom troch hlasov ku dvom. Rovnakým pomerom výbor odporučil prvé čítanie uzavrieť. Vláda ho teda formálne nepodporuje, no nedokázala ho ani zastaviť.

Najzaujímavejší argument v celom spore neprináša politika, ale samotné odvetvie. Estónska herná asociácia, ktorú firmy založili až v roku 2026, v septembri poslala poslancom analýzu. Podľa jej vlastného odhadu, nie oficiálnej štatistiky, pochádzajú približne dve tretiny hrubých herných výnosov (GGR, teda stávok po odpočítaní výhier) z online hry pod estónskymi licenciami od hráčov zo zahraničia. Jedným z kľúčových trhov je podľa nej Fínsko. Práve tam sa v júli 2027 otvára licencovaný trh online kasín a stávkovania a niektorí operátori, napríklad SkillOnNet, už fínske licencie na spustenie v roku 2027 získali. Asociácia očakáva, že aspoň výrazná časť fínskych výnosov, ktoré sa dnes priznávajú v Estónsku, sa presunie pod fínsky dohľad. Netvrdí pritom, že sadzba 7 % automaticky zníži výber dane. Odmieta však aj predpoklad, že vyššia sadzba automaticky prinesie viac peňazí.

Z toho vyplýva hlavný problém estónskej stratégie. Model centra online hazardu stojí na hráčoch zo zahraničia. Keď si krajiny, odkiaľ hráči pochádzajú, trh zregulujú, výnosy sa presúvajú pod tamojšie licencie a výhoda nízkej sadzby v krajine sídla sa stráca. Estónsko ponúklo najmä nižšiu sadzbu, a to v čase, keď si jeden z jeho najdôležitejších zahraničných trhov za Fínskym zálivom zavádza vlastné licencie. Štát tak na zľavách prišiel o príjmy z existujúcej základne a nové firmy nezískal. Doplácá na to najmä kultúra.

Pre Slovensko a ďalšie krajiny je estónska skúsenosť užitočná. Ukazuje, že nízka daň bez stabilného prostredia a s miznúcou zahraničnou základňou prináša rozpočtu straty.

Najbližší termín je 26. novembra 2026, dokedy možno k návrhu 984 SE podávať pozmeňujúce návrhy. Potom nasleduje druhé čítanie. Ak parlament zákon schváli, sadzba 7 % začne platiť až šesť mesiacov po prijatí, takže prakticky niekedy v roku 2027. Začiatkom roka 2027 má prísť aj analýza ministerstva financií, ktorá môže koalícii poskytnúť dôvod na zmenu postoja bez toho, aby priznala porážku opozícii. Rozhodujúci bude júl 2027 a otvorenie fínskeho trhu. Až vtedy sa ukáže, koľko z estónskej daňovej základne bolo skutočne domácich a koľko len požičaných od susedov. Otvorenou otázkou zostáva aj súdržnosť koalície Reformnej strany a Eesti 200, pre ktorú sa spor o hazard stal skúškou dôvery.