Talianske úrady zaistili majetok v hodnote viac ako 25 miliónov eur piatim členom skupiny terajších a bývalých zamestnancov lotériovej spoločnosti Lottomatica. Podozrievajú ich, že v rokoch 2015 až 2019 využili svoj prístup k firemným serverom na vystopovanie štyroch výherných žrebov stieracej lotérie Gratta e Vinci ešte predtým, než sa dostali do predaja. Išlo o dva žreby s výhrou po sedem miliónov eur a dva po päť miliónov eur, spolu teda 24 miliónov eur, čo je približne 27 miliónov dolárov. Výhry si podľa vyšetrovateľov vybrali príbuzní a známi, ktorí si ponechali svoj podiel a zvyšok peňazí následne poslali zamestnancom.
Prípad má váhu, ktorá ďaleko presahuje sumu samotnú. Štátom garantovaná lotéria stojí na jedinom prísľube, že každý kupujúci má rovnakú šancu a o výsledku rozhoduje náhoda. Ak ľudia, ktorí systém spravujú, dokážu vopred vedieť, kde leží výhra, prísľub padá. Pre talianske ministerstvá, pre koncesionárov aj pre milióny hráčov je to nepríjemná pripomienka, že najslabším miestom lotérie často nie je technológia, ale človek s legitímnym prístupom k nej.
Podľa súdnych dokumentov, o ktorých informoval portál Casino.org, sa do schémy zapojili štyria zamestnanci a dvaja bývalí zamestnanci Lottomatiky, ktorá vtedy prevádzkovala štátnu stieraciu lotériu Gratta e Vinci. Na prístup k serverom pritom nepotrebovali nijaký hackerský útok. Používali vlastné, úplne legitímne prihlasovacie údaje. Zo systému vraj dokázali zistiť nielen to, ktoré žreby nesú hlavnú výhru, ale aj konkrétnu predajňu, kam budú doručené, a dátum dodania.
Aby to fungovalo, stačilo poslať do obchodu dôveryhodného človeka v správny čas. Príbuzní a známi podozrivých cestovali do vybraných predajní a skupovali celé balíky žrebov, medzi ktorými sa nachádzal zaručený výherca. Dva päťmiliónové žreby sa predali v roku 2015 v Miláne a v neďalekej provincii Brescia. Sedemmiliónový žreb kúpil niekto v roku 2017 vo Foggii a ďalší v roku 2019 v Cremone. Všetky tieto miesta ležia ďaleko od bydliska väčšiny podozrivých, z ktorých mnohí žili v Ríme, čo mohlo na prvý pohľad zakrývať akúkoľvek súvislosť medzi výhercami a zamestnancami lotérie.
Po vyplatení výhry si kupujúci podľa vyšetrovateľov ponechali svoj podiel a zvyšok previedli na účty, ktoré kontrolovali zamestnanci lotérie. Lottomatica s políciou spolupracovala a z ničoho obvinená nie je. Pre firmu je to dôležité rozlíšenie, keďže prevádzkovateľ lotérie, ktorý stratí dôveru štátu ako zadávateľa koncesie, riskuje omnoho viac než jednorazovú pokutu.
Štát tvrdí, že prišiel o peniaze, ktoré mu patrili
V piatok 23. októbra zaistila majetok piatich podozrivých regionálna pobočka talianskeho Dvora audítorov (Corte dei conti) pre Lazio. Ide o inštitúciu, ktorá v Taliansku rieši škody spôsobené verejným financiám, nie o bežný trestný súd. Pod zaistenie spadá 25 nehnuteľností v šiestich talianskych provinciách, päť áut a motoriek a tiež finančné aktíva. Zaistenie však neznamená konfiškáciu. Majetok zostáva zablokovaný, kým súd nerozhodne, či takýto stav potrvá počas celého trestného konania.
Zaujímavá je samotná právna konštrukcia škody. Štát argumentuje, že zneužitie dôverných informácií z lotérie úplne odstránilo náhodu a zaručilo vyplatenie výhier, ktoré by inak mohli zostať nevyzdvihnuté a skončiť vo verejnej pokladnici. Stieracie lotérie totiž fungujú inak než klasické žrebovania. Výherná štruktúra celej emisie je daná už pri tlači žrebov a nie každá hlavná výhra sa nakoniec nájde a vyzdvihne. Žreb sa môže stratiť, zostať nepredaný alebo ho kupujúci jednoducho nevystierajú. Práve s touto neistotou počíta aj ekonomika lotérie, a preto štát tvrdí, že isté vyplatenie štyroch jackpotov mu spôsobilo reálnu stratu.
Obhajoba vidí vec inak. Päť podozrivých obvinenia napadlo už v predbežnom konaní, prokurátori však pokračovali ďalej. Z pohľadu obhajoby sa ponúka otázka, či možno hovoriť o škode na verejných financiách, keď výhry boli v emisii tak či tak a štát s ich vyplatením v zásade počítal. Ak by súd tento argument prijal, štátu by zostala najmä trestnoprávna rovina podvodu a zneužitia prístupu k informáciám, nie nárok na náhradu škody v plnej výške.
Ekonomicky je prípad najcitlivejší pre dôveru, nie pre rozpočet. Štyri jackpoty v rokoch 2015 až 2019 sú pri celoštátnej lotérii zanedbateľnou položkou. Lotérie však predávajú lacný produkt obrovskému počtu ľudí a ich tržby závisia od toho, že bežný kupujúci verí v poctivosť hry. Každá správa o tom, že výhry išli „vlastným ľuďom“, oslabuje predaj a súčasne politickú obhajobu modelu, v ktorom štát udeľuje súkromnej firme koncesiu na monopolnú hru a z výnosov financuje verejné rozpočty.
Prípad otvára aj praktické otázky o vnútornej kontrole. Pri tlači a distribúcii stieracích žrebov sa bežne uplatňuje princíp, že nikto nemá mať naraz informáciu o rozložení výhier aj o logistike zásielok. Ak to platilo aj tu, zostáva vysvetliť, ako mohli zamestnanci tieto údaje prepojiť. Ak to neplatilo, ide o systémové zlyhanie, ktoré presahuje jednu firmu. Otázne je tiež, prečo trvalo tak dlho, kým sa podozrenie potvrdilo, keďže prvé dve výhry padli už v roku 2015. Moderné lotérie preto čoraz viac zavádzajú podrobné logovanie prístupov, pravidelné audity a analýzu výhercov, ktorá dokáže odhaliť neobvyklé väzby medzi kupujúcimi a zamestnancami.
Talianska kauza zapadá do širšieho obrazu, v ktorom regulátori a súdy v Európe čoraz prísnejšie trestajú zneužívanie dôverných informácií v hazarde. Spoločným menovateľom je, že najväčšie riziko predstavujú ľudia s legitímnym prístupom, nie anonymní útočníci zvonku.
Pre Slovensko je prípad relevantný preto, že aj tu predáva štátna lotériová spoločnosť Tipos stieracie žreby cez rozsiahlu sieť predajcov. Otázky o tom, kto vo firme vidí rozloženie výhier a kto distribúciu, si tak pokojne môže položiť každý prevádzkovateľ okamžitých lotérií vrátane domácich, ako aj dohľad, ktorý pri hazardných hrách vykonáva ÚRHH.
V najbližších týždňoch bude kľúčové rozhodnutie sudcu, či zaistenie majetku zostane v platnosti počas celého trestného konania. Ak áno, pre štát to bude signál, že jeho argument o škode na verejných financiách obstojí aspoň v predbežnom posúdení. Samotný trestný proces môže trvať roky a jeho výsledok ukáže, či talianske súdy považujú „istú“ výhru získanú z vnútra systému za krádež verejných peňazí, alebo za podvod voči ostatným hráčom. Pre lotérie v celej Európe však už teraz platí jednoduché poučenie. Dôveryhodnosť sa nebuduje garanciou štátu na žrebe, ale tým, čo sa deje so žrebom ešte predtým, než sa dostane do predajne.
Hazardné hry sú určené výhradne osobám starším ako 18 rokov. Hrajte zodpovedne.
