Spoločnosť Flutter Entertainment, materská firma značiek, ako sú Paddy Power či Betfair, plánuje vo svojej britskej a írskej divízii zrušiť až 1 400 pracovných miest. Ide približne o 16 percent z 9 000 ľudí, ktorí v tejto časti skupiny pracujú. Plán oznámila 20. októbra a musí ešte prejsť konzultáciami so zamestnancami. Firma ho otvorene označila za reakciu na zvýšenie daní z hazardu, ktoré britská vláda schválila v rozpočte v novembri 2025.

Načasovanie je výrečné. V ten istý týždeň poslalo deväťdesiat poslancov vládnej Labouristickej strany ministrovi financií Johnovi Healeymu list, v ktorom žiadajú ďalšie zvýšenie dane, tentoraz z hracích automatov. Britský trh sa tak ocitá v zvláštnej situácii. Najväčší hráč ešte len vyčísľuje škody z posledného daňového kola a v parlamente sa už rysuje ďalšie. Pre celé odvetvie je to signál, že tlak na zdanenie hazardu na Ostrovoch sa nekončí a operátori musia so znižovaním nákladov počítať dlhodobo.

Reštrukturalizácia sa dotkne kancelárií v Leedsi a Dubline, ale aj britských a írskych tímov, ktoré Flutter sústredil v servisných centrách v portugalskom Porte a rumunskom meste Cluj-Napoca. Samotné prepúšťanie a súvisiace zmeny budú firmu v štvrtom štvrťroku stáť 80 až 90 miliónov dolárov. Podľa spoločnosti s touto sumou už počítal jej doterajší výhľad, takže investori nemali dôvod na úplné prekvapenie. Napriek tomu analytici bánk Truist a JPMorgan v deň oznámenia znížili cieľové ceny akcií Flutteru.

Dôležitejšie než jednorazové náklady je to, čo firma odhalila o dopade daní. Flutter očakáva, že vyššie britské odvody mu v roku 2027 ukrojia 540 miliónov dolárov z upravenej EBITDA, teda z prevádzkového zisku pred úrokmi, daňami a odpismi očisteného o mimoriadne položky. Opatreniami na zmiernenie chce firma z tejto sumy kompenzovať 201 miliónov dolárov. Ak sa to podarí, stále zostáva diera vyše 300 miliónov dolárov ročne, ktorú zrušené pracovné miesta zďaleka nezaplátajú. Prepúšťanie je tak skôr prvou splátkou než definitívnym riešením.

Automaty v stávkových kanceláriách ako ďalší terč

Kým Flutter rieši dôsledky minulého rozpočtu, labouristickí poslanci už mieria na ďalší zdroj príjmov. List, ktorý napísal poslanec za volebný obvod Halesowen Alex Ballinger, žiada novú, vyššiu sadzbu dane z hracích automatov pre takzvané automaty kategórie B. Ide o britskú daň, ktorá sa vyberá z čistých príjmov prevádzkovateľov automatov, a kategória B zahŕňa prístroje s vyššími stávkami, aké bežne stoja v stávkových kanceláriách, herniach a kasínach. Poslanci sa sústreďujú najmä na automaty B3, do ktorých možno vložiť stávku najviac 2 libry a ktoré dnes podliehajú štandardnej sadzbe 20 percent.

Argumentácia poslancov stojí na odhadoch think-tanku Social Market Foundation. Podľa nich by sadzba 40 percent priniesla štátnej pokladnici 275 až 458 miliónov libier ročne. Pre vládu, ktorá hľadá peniaze do verejných financií, je to lákavá suma a zdanenie hazardu má navyše politickú výhodu, pretože sa dá predať ako opatrenie proti škodlivému hraniu, nie ako zaťaženie bežných voličov. Rozpätie odhadu je však široké, čo naznačuje, že ani jeho autori si nie sú istí, ako hráči a prevádzkovatelia na vyššiu daň zareagujú.

Práve na tom stavia protiargumentácia odvetvia. Generálna riaditeľka priemyselného združenia Betting and Gaming Council (BGC) Grainne Hurst sa odvolala na modelovanie poradenskej spoločnosti EY. Podľa neho by 40-percentná sadzba mohla stáť až 16 000 pracovných miest, viesť k zatvoreniu takmer 1 500 stávkových kancelárií a 34 kasín a štátnu pokladnicu by v konečnom dôsledku ochudobnila až o 124 miliónov libier. Logika je jednoduchá. Ak vyššia daň zatvorí prevádzky, štát príde nielen o daň z automatov, ale aj o daň z príjmov zamestnancov, odvody a ďalšie príjmy, a časť hráčov môže odísť k nelicencovaným ponukám.

Obe strany tak pracujú s modelmi, ktoré si zadali ľudia s jasným záujmom na výsledku, a pravda bude pravdepodobne niekde medzi nimi. Kľúčovou otázkou je, aká časť dodatočného zaťaženia sa prenesie na zatváranie prevádzok a aká len na nižšie marže. Kamenné stávkové kancelárie sú v Británii už roky pod tlakom, pretože hráči sa presúvajú online a regulátor v minulosti výrazne obmedzil maximálne stávky na niektorých automatoch. Pre mnohé pobočky sú pritom práve automaty hlavným zdrojom zisku, takže ďalšie zdanenie ich zasiahne citeľnejšie než online operátorov.

Prípad Flutteru zároveň ukazuje, že daňové náklady sa neprejavia len na britských pobočkách. Najväčšie skupiny dnes prevádzkujú zákaznícku podporu, technológie a administratívu v lacnejších centrách po celej Európe. Keď v Londýne stúpnu dane, škrty môžu dopadnúť aj na zamestnancov v Porte či v Rumunsku, ktorí britským hráčom nikdy nepredali ani jednu stávku. Pre strednú a východnú Európu, kde firmy z oblasti online hazardu v posledných rokoch budovali technologické a servisné centrá, je to pripomienka, že tamojšie pracovné miesta závisia aj od daňovej politiky vzdialených trhov.

Tlak vyšších odvodov navyše nie je len britskou špecialitou. Švédska skupina Betsson v treťom štvrťroku vykázala rekordné tržby 326,5 milióna eur, no jej prevádzkový zisk klesol o 31 percent na 46,1 milióna eur, pričom stávkové dane jej narástli zo 41,4 milióna na 69,4 milióna eur. Francúzska FDJ United, ktorá tento rok už tretíkrát znížila svoje ciele na rok 2026, medzi dôvodmi slabších výsledkov tiež uviedla vyššie dane z hier. Vlády v celej Európe vidia v hazarde zdroj príjmov a operátori odpovedajú škrtmi a presunom pozornosti na rýchlejšie rastúce trhy.

Najbližším dôležitým dátumom je 28. október, keď Healey predstaví svoj prvý rozpočet a s ním aj rozhodnutie o dani z hracích automatov. Do úvahy prichádza viacero scenárov, od zachovania súčasných 20 percent cez kompromisnú sadzbu pre automaty B3 až po razantné zvýšenie, ktoré požadujú poslanci. Ak vláda ustúpi tlaku vlastných poslancov, dá sa čakať, že kamenný segment ohlási ďalšie zatváranie pobočiek. Ak naopak vyslyší odvetvie, prizná tým, že daňový strop pri hazarde už existuje.

Flutter zverejní výsledky za tretí štvrťrok v novembri a sľúbil, že vtedy podrobnejšie opíše druhú fázu svojho programu znižovania nákladov. Samotné slovo „druhá fáza“ naznačuje, že 1 400 miest nemusí byť konečné číslo. Investori budú sledovať, či firma dokáže svoj cieľ kompenzovať 201 miliónov dolárov z daňového dopadu zvýšiť, a odbory a zamestnanci zasa, koľko z ohlásených škrtov nakoniec prejde konzultáciami. Isté je zatiaľ len to, že britský trh, kedysi vzor liberálnej a pritom ziskovej regulácie, dnes pre veľkých operátorov znamená skôr náklady než rast.