Kolumbijská vláda a kongres začali 10. novembra technické rokovania o daňovom balíku, ktorý by uvalil 19-percentnú daň z pridanej hodnoty na vklady hráčov v online hazarde. Návrh je súčasťou zákona č. 477/2026C, ktorý vláda nazýva zákonom o hospodárskej záchrane. Do Snemovne reprezentantov ho 29. októbra predložil minister financií Miguel Gómez Martínez. Okrem DPH na online hry balík zdvojnásobuje odvody kamenných herní a zvyšuje daň z výhier z 20 na 30 percent. Na schválenie v aktuálnom zasadnutí má vláda čas do 16. decembra.
Pre odvetvie je návrh dôležitý z dvoch dôvodov. Ide už o tretí pokus Bogoty zaviesť DPH na online hazard za necelé dva roky, pričom oba predchádzajúce pokusy skončili neúspešne. Navyše by sa nezdaňoval zisk operátora, ale peniaze, ktoré hráč vloží na účet. Takáto daň je pre online biznis výrazne citeľnejšia než bežné odvody z hrubých herných výnosov. Kolumbia sa tak pridáva ku krajinám, ktoré v čase napätých rozpočtov hľadajú peniaze v hazarde.
Vláda chce zákonom stabilizovať verejné financie kombináciou škrtov a nových daní. Návrh dostal štatút naliehavého zákona, a preto ho hospodárske výbory oboch komôr prerokujú spoločne. Pracovné skupiny vznikli po dohode vlády s členmi výborov na stretnutí v Barranquille 7. novembra. Senátne výbory 10. novembra určili spravodajcov pre prvé čítanie. V treťom výbore je to konzervatívny senátor David Barguil, vo štvrtom Carlos Mario Farelo zo strany Cambio Radical. Spoločná rozprava výborov sa očakáva v poslednom novembrovom týždni.
Hazardu sa týka najmä článok 41. Ruší výnimku z DPH pre hry prevádzkované výlučne online a uplatňuje na ne štandardnú 19-percentnú sadzbu. Základom dane má byť vklad hráča, či už v hotovosti, bankovým prevodom alebo v kryptoaktívach, vydelený koeficientom 1,19. V praxi to znamená, že vo vklade 119-tisíc kolumbijských pesos, teda približne 36 dolárov, by bolo 19-tisíc pesos dane. Daň by odvádzal operátor, a to aj vtedy, ak sídli v zahraničí, pokiaľ je jeho hráč kolumbijským daňovým rezidentom, má v krajine bydlisko alebo tam podniká.
Ten istý článok zdvojnásobuje mesačné základy dane pre kamenné prevádzky. Tie sa v Kolumbii určujú v takzvaných daňových hodnotových jednotkách (UVT), čo je administratívne stanovená suma, ktorú štát každoročne upravuje. Pri výherných automatoch by základ stúpol z 20 na 40 UVT, pri herných stoloch z 290 na 580 UVT a pri bingu z troch na šesť UVT za jedno miesto. Lotérie by zostali oslobodené. Článok 52 potom zvyšuje daň z príležitostných ziskov, kam patria výhry z lotérií, tombol a stávok, z 20 na 30 percent.
Ústavný súd už zasiahol
Kolumbijská daňová sága sa začala vo februári 2025, keď vláda núdzovým dekrétom prvýkrát zaviedla 19-percentnú DPH na vklady do online hazardu. Daň platila do konca roka a potom zanikla, pretože senátny výbor odmietol zákon, ktorý ju mal urobiť trvalou. Vláda to skúsila znova dekrétom č. 1474 z decembra 2025, tentoraz s DPH z hrubých herných výnosov (GGR, teda vkladov po odpočítaní vyplatených výhier) na rok 2026. Ústavný súd dekrét v januári pozastavil a v apríli 2026 zrušil. Popri tom od marca platí ďalší núdzový dekrét so 16-percentnou spotrebnou daňou z online GGR, ktorá má trvať do 31. decembra 2026 a čaká na rozhodnutie súdu.
Z tejto histórie vyplýva hlavné poučenie. Vláda prestáva siahať po núdzových dekrétoch, ktoré sú právne zraniteľné, a skúša riadnu zákonodarnú cestu. Tá je pomalšia a politicky náročnejšia, no ak zákon prejde, obstojí pred súdom oveľa ľahšie. Zároveň sa vracia k pôvodnej a pre operátorov najtvrdšej konštrukcii, teda k zdaneniu vkladov namiesto výnosov. Rozdiel je zásadný. Z hrubého herného výnosu operátor reálne žije, kým vklad je len peniaz, ktorý prechádza jeho systémom a z veľkej časti sa vráti hráčom vo forme výhier. Daň vo výške zhruba šestiny každého vkladu tak môže pri hrách s vysokým výplatným pomerom prekročiť samotnú maržu operátora.
Operátori majú v zásade dve možnosti. Môžu daň preniesť na hráča, teda pri vklade pripísať na účet menej peňazí, alebo ju znášať sami na úkor ziskovosti. V prvom prípade hrozí, že časť hráčov odíde k nelicencovaným webom, ktoré žiadnu DPH neodvádzajú. V druhom sa zhoršuje ekonomika legálneho trhu a s ňou aj ochota investovať. Na tento argument stavia aj Kolumbijská federácia podnikateľov v hazarde (Fecoljuegos), ktorá zastupuje výrobcov, dodávateľov aj prevádzkovateľov kasín, bingových herní a online platforiem. Medzi jej členov patria Betsson Group, Codere, Wplay a Betano.
Federácia pripravuje pre ministerstvo financií a kongres vlastný alternatívny daňový návrh. Jej prezident Evert Montero sa pritom vyhýba tónu otvorenej konfrontácie. „Chápeme potrebu prispieť k stabilite verejných financií a sme naďalej ochotní prispieť,“ povedal pre rádio La FM. Upozornil však, že online a kamenné hry majú odlišnú štruktúru a oba segmenty nesú povinnosti a náklady, ktoré treba zohľadniť. Pripomenul aj, že ochrana investícií a zamestnanosti znamená zároveň ochranu zdroja financovania zdravotníctva. Federácia teda proti zdaneniu ako takému nevystupuje. Bojuje skôr o to, aby základom dane neboli vklady a aby záťaž pre kamenné prevádzky nestúpla naraz na dvojnásobok.
Vláda môže na druhej strane argumentovať, že online hazard bol v porovnaní s kamennými prevádzkami daňovo zvýhodnený, keďže sa naň DPH nevzťahovala. Pravidlo o zodpovednosti zahraničných operátorov má zasa dosiahnuť aj na firmy, ktoré obsluhujú kolumbijských hráčov z cudziny. Otázne zostáva, ako chce štát daň od operátorov bez licencie a bez prítomnosti v krajine reálne vymáhať. Bez účinného blokovania platieb a webov by sa totiž mohlo stať, že novú záťaž ponesú hlavne licencované firmy, ktoré platia už dnes.
Najbližšie týždne budú rozhodujúce. Ak spoločné výbory koncom novembra návrh podporia, vláda bude mať necelé tri týždne na to, aby ho dostala cez plénum oboch komôr pred 16. decembrom. Sledovať treba, či Fecoljuegos so svojou alternatívou presadí zmenu základu dane z vkladov na výnosy, či sa zmierni zdvojnásobenie odvodov pre kamenné herne a ako súd rozhodne o 16-percentnej spotrebnej dani. Otvorená zostáva aj otázka, ako by sa nová DPH skombinovala s touto spotrebnou daňou, ak by sa ich platnosť prekrývala. A napokon nie je vylúčené, že aj prípadný schválený zákon skončí pred ústavným súdom, ktorý už ukázal, že vládne daňové experimenty s hazardom neváha zastaviť.
