Slovensko spúšťa nový preventívny program pre školy, ktorý má deťom a dospievajúcim pomôcť rozpoznať hazardné prvky v počítačových a mobilných hrách. Ako informoval portál Netky.sk, impulzom je zistenie, že hazard sa už neobjavuje iba v herniach, kasínach a na stávkových weboch, ale čoraz častejšie aj v hrách, ktoré bežne hrajú školáci. Prevencia sa tak presúva tam, kde sa deti s mechanikami náhody a platenia stretávajú najskôr, teda do tried.
Na tejto zmene záleží viac, než by sa mohlo zdať. Klasická ochrana maloletých pred hazardom stojí na vekovej hranici, overovaní totožnosti a kontrole prístupu do prevádzok či na licencované weby. Herný priemysel však tieto bariéry obchádza celkom legálne. Dieťa nemusí nikdy vstúpiť do herne, aby si zvyklo na točiace sa koleso, napätie pred odhalením náhodnej odmeny a na to, že ďalší pokus sa dá kúpiť za skutočné peniaze. Odborníci tento jav označujú ako zbližovanie hrania a hazardu a varujú, že formuje návyky skôr, než si ich mladý hráč stihne uvedomiť.
Najznámejším príkladom sú takzvané loot boxy, teda virtuálne truhlice či balíčky, ktorých obsah je pri kúpe neznámy a určí ho až náhodný generátor. Hráč platí buď priamo, alebo cez hernú menu, ktorú si predtým kúpil za eurá. V mobilných hrách sa rovnaký princíp nazýva gacha, podľa japonských automatov na hračky, a ponúka postavy či vybavenie s rôznou mierou vzácnosti. Psychologicky ide o premenlivú odmenu, teda rovnaký mechanizmus, na ktorom stoja výherné automaty. Hráč nevie, kedy príde výhra, a práve to ho udržiava pri ďalšom pokuse.
So svetom ešportu je téma úzko spätá cez takzvané skiny, kozmetické úpravy zbraní či postáv v populárnych súťažných strieľačkách. Skiny sa dajú vymieňať a predávať a niektoré majú na sekundárnych trhoch hodnotu reálnych peňazí. Okolo nich vyrástol celý ekosystém webov, kde sa o skiny hrá ruleta, mince či stávky na zápasy profesionálnych tímov. Väčšina takýchto stránok funguje bez akejkoľvek licencie, neoveruje vek a nedodržiava pravidlá zodpovedného hrania, ktoré platia pre regulovaných prevádzkovateľov. Ich publikum pritom tvoria najmä mladí fanúšikovia, ktorí ešportové turnaje sledujú na streamovacích platformách.
Do tejto skupiny patria aj sociálne kasína a hry, ktoré vizuálne napodobňujú automaty či poker, ale hrá sa v nich o virtuálne žetóny. Formálne nejde o hazard, pretože hráč nemôže vyhrať peniaze. Prostredie, zvuky a celková skúsenosť sú však takmer identické s ozajstným kasínom a pre dieťa tak hranica medzi zábavou a hazardom prakticky mizne.
Prečo škola a nie zákon
Otázka, prečo štát volí prevenciu namiesto zákazu, má jednoduchú odpoveď. Právne sú loot boxy v šedej zóne. Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách stavia definíciu hazardnej hry na vklade, náhode a výhre a vydavatelia hier dlhodobo argumentujú, že virtuálny predmet bez oficiálnej peňažnej hodnoty výhrou nie je. Na Slovensku ani vo väčšine členských štátov Európskej únie preto nie sú loot boxy výslovne zaradené medzi hazardné hry. Výnimkou je Belgicko, kde tamojší regulátor platené loot boxy posúdil ako nelegálny hazard. Holandsko naopak ukázalo, aké je to právne krehké, keď tamojší najvyšší správny súd zrušil pokutu uloženú veľkému vydavateľovi.
Celoeurópsky sa situácia môže zmeniť s pripravovanou legislatívou Európskej únie, ktorá by sa mohla zamerať aj na platené loot boxy pre maloletých. Kým však takáto legislatíva prejde schvaľovaním a premietne sa do praxe, ubehne čas, počas ktorého deti hrajú ďalej. Škola je v tomto zmysle najrýchlejší dostupný nástroj. Nevyžaduje zmenu zákona, oslovuje celú populáciu bez ohľadu na rodinné zázemie a môže pracovať aj s rodičmi, ktorí často netušia, za čo ich deti v hrách platia.
Ekonomický rozmer témy je pritom zásadný. Mikrotransakcie a predaj virtuálnych predmetov patria k najdôležitejším zdrojom príjmov moderného herného priemyslu, najmä pri hrách, ktoré sa sťahujú zadarmo. Model voľne dostupnej hry s platenými doplnkami stojí na tom, že malá časť hráčov minie výrazne viac než ostatní. Práve mechaniky s náhodou dokážu túto skupinu udržať pri míňaní najefektívnejšie. Akékoľvek obmedzenie preto vydavateľov reálne zasiahne, čo vysvetľuje, prečo sa proti prísnej regulácii bránia.
Herný priemysel má svoje argumenty. Upozorňuje, že loot boxy sú pri nákupe jasne označené, európsky systém vekového hodnotenia PEGI zaviedol osobitné upozornenie na nákupy s náhodnými predmetmi a konzoly aj mobilné platformy ponúkajú rodičovskú kontrolu výdavkov. Viacero vydavateľov navyše začalo zverejňovať pravdepodobnosti jednotlivých odmien. Z pohľadu firiem je teda zodpovednosť rozdelená medzi výrobcu, platformu a rodiča.
Kritici namietajú, že tieto opatrenia sú slabé. Herné meny zámerne zakrývajú skutočnú cenu, balíčky sa predávajú tak, aby hráčovi vždy chýbala trocha do ďalšieho nákupu, a časovo obmedzené ponuky tlačia na rýchle rozhodnutie. Akademický výskum opakovane nachádza súvislosť medzi vysokým míňaním na loot boxy a príznakmi problémového hráčstva. Otvorenou otázkou zostáva smer príčinnosti, teda či loot boxy vedú k hazardu, alebo ich viac kupujú ľudia, ktorí sú k nemu už náchylní. Pre prevenciu je to však sekundárne, keďže v oboch prípadoch ide o rizikovú skupinu, ktorú treba včas zachytiť.
Slabým miestom školskej prevencie je jej kvalita a dosah. Jednorazová prednáška s varovným tónom môže u tínedžerov vyvolať skôr nezáujem než zmenu správania. Účinnejšie programy zvyčajne pracujú s finančnou gramotnosťou, vysvetľujú, ako fungujú pravdepodobnosti a manipulatívne dizajnové prvky, a učia deti počítať, koľko ich zábava v skutočnosti stojí. Rozhodujúce bude aj to, či učitelia dostanú dostatočnú prípravu, keďže svet hier, skinov a streamerov sa mení rýchlejšie než učebné osnovy.
Pre regulovaný hazardný trh má téma aj ďalšiu rovinu. Nelicencované stránky so skinmi neodvádzajú dane, nekontrolujú vek a súperia o pozornosť mladých ľudí, ktorí sa raz stanú zákazníkmi legálnych operátorov. Úrad pre reguláciu hazardných hier má k dispozícii nástroj blokovania nelegálnych webov, jeho využitie na hazard so skinmi však naráža na to, ako presne tieto stránky zapadajú do zákonnej definície hazardnej hry. Licencované spoločnosti preto majú záujem na tom, aby sa hranica medzi hrou a hazardom vyjasnila, hoci pre ne samotné to môže znamenať aj prísnejší dohľad nad marketingom.
Do budúcnosti bude dôležité sledovať niekoľko vecí. Prvou je, v akom rozsahu sa program v školách reálne uplatní a či ho niekto bude systematicky vyhodnocovať, pretože bez merania účinku sa ťažko rozhodne o jeho pokračovaní či rozšírení. Druhou je európsky legislatívny proces, ktorý môže loot boxy pre maloletých obmedziť plošne a slovenskú prevenciu doplniť o právne záväzné pravidlá. Treťou je reakcia herného priemyslu, ktorý pod tlakom regulácie môže sám obmedziť náhodné mechaniky, alebo ich presunúť do nových, ťažšie uchopiteľných foriem. Isté je, že hazard pre deti dnes nezačína v herni, ale v obchode s virtuálnymi predmetmi, a prevencia, ktorá to ignoruje, by mierila vedľa.
