Hráč blackjacku z amerického štátu Iowa Eric Michael Temeyer zažaloval dve kasína v louisianskom meste Lake Charles a niekoľkých policajtov. Tvrdí, že kasína Golden Nugget Lake Charles a L’Auberge Lake Charles spolu s políciou získali jeho osobné údaje a posielali si ich medzi sebou, hoci doklad totožnosti ukázať odmietol. Podľa záznamu v súdnom registri podal žalobu 3. novembra 2026 na federálnom Okresnom súde pre západný obvod Louisiany. Žiada náhradu škody, prípadne aj sankčné odškodné od jednotlivých žalovaných a úhradu trov konania. Konkrétnu sumu neuvádza.
Na začiatku pritom stálo len zhruba 2 800 dolárov v žetónoch, čo je približne 2 400 eur. Prípad je však oveľa väčší, než naznačuje táto suma. Kamenné kasína vedia o hráčoch čoraz viac a medzi nimi a políciou nie je vždy jasná hranica. Súd tak bude musieť posúdiť aj to, kde sa končí oprávnený záujem kasína vedieť, kto sedí pri stole, a kde sa začína právo hráča na súkromie. Odpoveď sa netýka len hráčov, ktorých kasína považujú za nežiaducich, ale každého, kto vojde do herne.
Žaloba sa vracia k udalostiam z 2. a 3. novembra 2025. Temeyer v tých dňoch hral v kasíne L’Auberge. Keď chcel vymeniť žetóny, pokladňa mu ich vraj odmietla vyplatiť, kým neukáže doklad. Presunul sa preto do kasína Golden Nugget. Podľa žaloby ho tam už pri vchode požiadali o doklad totožnosti a potom ho vyzvali, aby odišiel.
Pred kasínom ho podľa jeho verzie zadržala polícia. Policajti mu nasadili putá a prehľadali mu vrecká. Temeyer namietal, že na taký zásah musí existovať podozrenie z trestného činu. Jeden z policajtov mu vraj odpovedal, že „takto to tu nefunguje“. Žaloba ďalej tvrdí, že policajt odovzdal jeho vodičský preukaz bezpečnostnej službe kasína a tá si preukaz odfotila, rovnako ako jeho auto a evidenčné číslo. Policajt mal potom vojsť aj do vozidla a skontrolovať jeho identifikačné číslo. Temeyer vtedy sedel vzadu v policajnom aute.
Prepustili ho bez obvinenia a nedostal ani pokutu. Najzaujímavejšie je však to, čo prišlo potom. Kasíno L’Auberge mu podľa žaloby po telefonáte žetóny napokon vyplatilo, hoci predtým odmietalo. Pokladník ho pri tom oslovil krstným menom, aj keď Temeyer svoj doklad v tomto kasíne nikdy neukázal. Podľa žalobcu to dokazuje, že sa jeho údaje dostali z Golden Nugget alebo od polície ku konkurenčnému kasínu.
Kde sa končí ostražitosť a začína sledovanie
Podľa žaloby kasína o Temeyerove údaje stáli preto, lebo ho považovali za takzvaného hráča s výhodou. Tak sa označuje hráč, ktorý legálnymi postupmi, napríklad sledovaním už rozdaných kariet či využívaním chýb krupiérov, získava nad kasínom matematickú výhodu. Najznámejšou technikou je počítanie kariet pri blackjacku. Žaloba však výslovne netvrdí, že Temeyer karty počítal. V Spojených štátoch počítanie kariet zväčša nie je trestný čin, kasína sa však takým hráčom bránia, obmedzujú ich stávky alebo im zakážu vstup. V odvetví sú bežné aj neformálne siete, cez ktoré si bezpečnostné oddelenia vymieňajú informácie o hráčoch, ktorých považujú za rizikových.
Žalobca sa opiera o tri skupiny argumentov. Prvou je porušenie ústavných práv, čo smeruje najmä na policajtov a prehliadku bez dôvodného podozrenia. Druhou je takzvané občianskoprávne sprisahanie, teda tvrdenie, že viacero subjektov sa dohodlo, aby niekomu protiprávne spôsobili ujmu. Treťou je porušenie zákonov Louisiany. Práve druhá skupina je pre kasína najnebezpečnejšia. Ak by žalobca dokázal, že kasína konali s políciou koordinovane, sťažilo by to obhajobu, že išlo len o bežné uplatnenie práva súkromného podniku rozhodnúť, koho obslúži.
Obhajobu kasín sa dá do istej miery odhadnúť. Prevádzkovatelia v USA zvyčajne argumentujú tým, že ide o súkromný priestor, v ktorom môžu hosťa vykázať, a že identifikácia hráčov pomáha bojovať proti podvodom a praniu špinavých peňazí. Pri vyplácaní niekoľkých tisícok dolárov z blackjacku však ide skôr o hraničný prípad a spravidla nejde o situáciu, keď americké predpisy hlásenie automaticky vyžadujú. Žiadať doklad v takom prípade môže pôsobiť skôr ako snaha identifikovať nežiaduceho hráča než ako plnenie zákonnej povinnosti. Naznačuje to aj skutočnosť, že kasíno peniaze napokon vyplatilo aj bez dokladu.
Ekonomicky sú hráči s výhodou pre kasína drobnou položkou, pre bezpečnostné oddelenia sú však symbolom. Kasína investujú do kamerových systémov, rozpoznávania tvárí a databáz práve preto, aby takých hráčov zachytili včas. Čím viac údajov kasína zbierajú, tým väčšie je však riziko, ak sa preukáže, že ich zdieľali bez právneho základu alebo s pomocou štátnych orgánov. V prípadnom dokazovaní by sa na verejnosť mohli dostať aj interné postupy, ako si kasína v regióne informácie o hráčoch vymieňajú. To je pre prevádzkovateľov často citlivejšie než samotná výška odškodného.
Louisiana pritom patrí k štátom, ktoré svoju hazardnú reguláciu v posledných rokoch berú vážne. Tamojší regulačný orgán pre hazard, Louisiana Gaming Control Board, minulú jeseň v usmernení vyhlásil, že kontrakty na športové udalosti považuje podľa štátneho práva za športové stávky. Tento spor sa však nerieši pred regulátorom, ale pred federálnym súdom.
Pre slovenského čitateľa je zaujímavé porovnanie. Temeyer sa domáhal anonymity, akú by v slovenskom kasíne nemal. Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách vyžaduje, aby prevádzkovateľ hráča pri vstupe identifikoval a overil, že nie je v registri vylúčených osôb, ktorý vedie Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH). Identifikáciu vyžadujú aj predpisy proti praniu špinavých peňazí. Rozdiel je však v tom, ako sa s údajmi ďalej narába. Na Slovensku je zdieľanie údajov nastavené zákonom a centrálnym registrom pod dohľadom štátu a nakladanie s nimi obmedzuje európske nariadenie GDPR. Neformálna výmena informácií medzi konkurenčnými kasínami, akú opisuje žaloba z Louisiany, by tu narazila na prísne pravidlá ochrany osobných údajov.
Pre ďalší vývoj bude rozhodujúce, ako na žalobu zareagujú kasína a policajti. V amerických civilných sporoch je bežné, že žalovaní najprv navrhnú žalobu zamietnuť, a pri policajtoch môže zohrať úlohu aj imunita verejných činiteľov. Ak sa prípad dostane do fázy dokazovania, kľúčové budú záznamy z kamier, komunikácia medzi bezpečnostnými oddeleniami oboch kasín a vysvetlenie, odkiaľ pokladník poznal hráčovo meno. Ani mimosúdna dohoda by nebola prekvapením, pretože kasína zvyčajne nechcú, aby sa o ich postupoch hovorilo pred súdom. Nech sa spor skončí akokoľvek, prevádzkovateľom kasín v USA pripomína, že dáta o hráčoch sú nielen bezpečnostným nástrojom, ale aj právnym rizikom.
Hazardné hry sú určené výhradne osobám starším ako 18 rokov. Hrajte zodpovedne.
