Slovenské obce a mestá môžu po novom obmedziť alebo zakázať hazardné hry na svojom území aj bez toho, aby im to vopred schválili samotní obyvatelia petíciou. Zmena odstraňuje podmienku, ktorá doteraz fungovala ako hlavná prekážka miestnych zákazov. Pre prevádzkovateľov herní a kasín to znamená, že o ich budúcnosti v konkrétnom meste už môže rozhodovať priamo obecné alebo mestské zastupiteľstvo.
Zmena je dôležitá preto, lebo presúva ťažisko rozhodovania. Doteraz musela iniciatíva vzísť zdola a nazbierať podpisy značnej časti voličov, čo bolo v praxi náročné najmä vo väčších mestách. Teraz stačí politická vôľa poslancov. Kamenný hazard, teda herne, kasína a prevádzky s výhernými prístrojmi, tak vstupuje do obdobia, v ktorom sa regulačné prostredie môže meniť obec po obci a oveľa rýchlejšie než doteraz.
Aby bolo jasné, aký veľký je to posun, treba sa vrátiť k zákonu č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. Ten dal obciam možnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, teda miestny predpis s platnosťou na území obce, ktorým zakážu umiestňovanie herní, kasín a niektorých ďalších foriem hazardu. Podmienkou však bola petícia, ktorú muselo podpísať aspoň 30 percent obyvateľov obce starších ako 18 rokov. Zákonodarca tým chcel zabezpečiť, aby zákaz mal silnú podporu verejnosti a aby ho samospráva nepoužívala ako nástroj jednorazových politických kampaní.
Najznámejším príkladom, ako táto cesta fungovala, je Bratislava. Hlavné mesto po úspešnej petičnej akcii prijalo nariadenie obmedzujúce herne a stalo sa symbolom snahy samospráv vytlačiť hazard z ulíc. Na druhej strane mnohé ďalšie obce, kde nespokojnosť s herňami tiež existovala, potrebný počet podpisov nikdy nenazbierali. Hranica 30 percent dospelého obyvateľstva bola v praxi vysoká, organizácia zberu podpisov drahá a časovo náročná a petičné hárky museli obstáť aj pri formálnej kontrole.
Na regulačnej mape tak doteraz existovali dva typy prostredí. V menšine samospráv platili prísne miestne zákazy, vo väčšine obcí však mohli prevádzkovatelia s licenciou od Úradu pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) pôsobiť v rámci celoštátnych pravidiel. Dohľad nad dodržiavaním zákona vykonáva ÚRHH, no o tom, či na danom mieste herňa vôbec môže byť, mala v konečnom dôsledku posledné slovo aj miestna komunita.
Zastupiteľstvo namiesto podpisových hárkov
Odstránenie petičnej podmienky mení predovšetkým predvídateľnosť podnikania. Prevádzkovateľ herne alebo kasína investuje do priestorov, zariadení, zamestnancov a licencií v horizonte niekoľkých rokov. Kým zákaz vyžadoval masovú petíciu, riziko bolo viditeľné vopred a dalo sa naň reagovať. Ak môže zákaz prijať zastupiteľstvo na jednom zasadnutí, regulačné riziko sa stáva viac politickým a menej predvídateľným. To sa môže prejaviť v ochote investovať do nových prevádzok aj v podmienkach nájmov a financovania.
Zástancovia zmeny majú pre svoj postoj logické argumenty. Samosprávy nesú dôsledky hazardu v podobe sociálnych problémov, zadlžovania domácností či sťažností na verejný poriadok v okolí herní, a preto by podľa nich mali mať nástroj, ako na to reagovať bez zdĺhavej byrokracie. Poslanci sú volení zástupcovia obyvateľov a ich rozhodnutie má podľa tejto logiky demokratickú legitimitu aj bez petície. Petičná hranica navyše zvýhodňovala malé obce, kde je jednoduchšie osloviť 30 percent ľudí, pred veľkými mestami, kde sa hazard koncentruje najviac.
Odvetvie bude pravdepodobne argumentovať opačne. Prevádzkovatelia kamenného hazardu dlhodobo upozorňujú, že plošné zákazy nevedú k tomu, že by ľudia prestali hrať, ale presúvajú dopyt inam. Časť hráčov prejde do susednej obce, kde zákaz neplatí, časť k legálnym online operátorom a časť k nelicencovaným webom, ktoré neodvádzajú dane a nechránia hráčov. Miestne nariadenia sa totiž týkajú len fyzických prevádzok, online hazard spadá pod celoštátnu reguláciu a obec ho zakázať nemôže. Výsledkom môže byť, že problém z ulice zmizne vizuálne, no nezmizne reálne.
Ekonomické dôsledky nebudú rovnomerné. Najviac stratia menší prevádzkovatelia herní, ktorých podnikanie stojí na niekoľkých lokálnych prevádzkach a ktorí nemajú online kanál, kam by mohli zákazníkov presmerovať. Väčšie skupiny, ktoré prevádzkujú kamenné aj online produkty, sú voči miestnym zákazom odolnejšie, pretože časť tržieb dokážu udržať na internete. Paradoxne tak zmena môže urýchliť konsolidáciu trhu a posilniť online segment na úkor klasických herní.
Otvorenou otázkou zostávajú aj verejné financie. Obce sa podieľajú na príjmoch z hazardných hier prevádzkovaných na ich území, takže každý zákaz pre ne znamená aj výpadok peňazí. Zastupiteľstvá budú musieť vážiť sociálne argumenty proti rozpočtovým. Je pravdepodobné, že bohatšie mestá si zákaz dovolia ľahšie než menšie samosprávy, pre ktoré môžu byť tieto príjmy citeľné.
Ďalšie riziko je právne. Ak obce dostanú väčšiu voľnosť, rastie aj priestor na spory o to, či konkrétne nariadenie neprekračuje rámec zákona, či je primerané a či neporušuje princíp rovnakého zaobchádzania. Prevádzkovatelia môžu napádať nariadenia na prokuratúre aj na súdoch, najmä ak by zákaz zasiahol prevádzky s platnými licenciami. Zásadné bude, ako sa vyrieši prechodné obdobie pre existujúce herne a kasína a či zákaz dopadne aj na už vydané povolenia.
Pre prevádzkovateľov z toho vyplýva jednoduchý záver. Dodržiavanie predpisov už nekončí pri plnení podmienok licencie od ÚRHH. Do rizikového manažmentu bude potrebné zahrnúť aj sledovanie programov zasadnutí zastupiteľstiev, komunikáciu so samosprávou a vyhodnocovanie politickej nálady v každom meste, kde firma prevádzkuje herňu alebo kasíno. Odvetvie, ktoré bolo zvyknuté rokovať najmä s ministerstvom financií a regulátorom, sa bude musieť naučiť komunikovať s desiatkami miestnych samospráv.
V najbližších mesiacoch preto bude rozhodujúce sledovať, ktoré mestá novú možnosť využijú ako prvé. Kandidátmi sú najmä samosprávy, kde už v minulosti vznikali petičné iniciatívy, ktoré však nedosiahli potrebný počet podpisov. Druhým ukazovateľom bude reakcia odvetvia, teda či prevádzkovatelia zvolia cestu právnych sporov, alebo sa pokúsia so samosprávami dohodnúť na miernejších obmedzeniach, napríklad na vzdialenosti od škôl či na otváracích hodinách. Tretím bude vývoj online trhu, kde by sa prípadná vlna miestnych zákazov mala prejaviť rastom dopytu. Ak sa ukáže, že zákazy vytláčajú hráčov k nelicencovaným webom, tlak na celoštátnu úpravu môže opäť zosilnieť.
