Chorvátska vláda tento rok presmeruje rekordnú sumu z daní z hazardu do verejného záujmu na zdravotníctvo, boj so závislosťou aj kultúru. Je to skutočná reforma alebo len dobrý príbeh pre voličov?
Keď chorvátsky premiér Andrej Plenković v roku 2024 vyhral tretí mandát za sebou, hazard bol jednou z jeho kľúčových tém. Nie v zmysle podpory odvetvia — práve naopak. Sľúbil reformu, ktorá z hazardu spraví prísne regulovaný sektor slúžiaci verejnému záujmu. O dva roky neskôr sa dá povedať, že niečo z toho skutočne plní.
Štátna pokladníčka Danijela Stepić potvrdila, že jej úrad má na tento rok k dispozícii na rozdelenie viac ako 214 miliónov eur z príjmov z hazardu. Pre porovnanie: v predchádzajúcom cykle to bolo okolo 130 miliónov. Nárast o viac ako 60 percent.
Z toho 144 miliónov pochádza z predpokladaných príjmov z hazardu za rok 2026, zvyšných 70 miliónov sú nevyčerpané prostriedky prenesené z roku 2025. Peniaze pôjdu na programy vo verejnom záujme podľa vládou schválených kritérií – zdravotníctvo, prevencia závislostí, vzdelávanie a podpora občianskej spoločnosti.
Čo sa v Chorvátsku skutočne zmenilo
Chorvátska reforma nie je len o peniazoch, je o celkovom prístupe k hazardu ako spoločenskému problému.
Krajina má odhadom 40 000 ľudí so závažnou závislosťou od hazardu. Pre štát s necelými 4 miliónmi obyvateľov je to vysoké číslo. Vláda to uznala otvorene a stavila na kombináciu prísnejšej regulácie a výrazného investovania príjmov z odvetvia späť do spoločnosti.
Konkrétne opatrenia sú rozsiahle. Reklama na hazard je zakázaná v televízii, rádiu aj online od 6:00 do 23:00. Žiadni športovci, žiadni influenceri ako tváre stávkových značiek. Herné automaty zmizli z kaviarní a reštaurácií. Každé kasíno a stávková mkancelária musí byť minimálne 500 metrov od školy alebo kostola a odhaduje sa, že až 15 percent prevádzok dnes nesplňa tieto podmienky a čaká ich presťahovanie alebo zatvorenie.
Od januára 2026 funguje centrálny register sebaexklúzie nazvaný Registar Igrača, spravovaný Chorvátskym inštitútom verejného zdravia. Každý operátor musel byť napojený do tohto systému najneskôr k 1. januáru. Jeden zápis znamená blokovanie na všetkých licencovaných platformách naraz.
Odkiaľ peniaze prichádzajú
Chorvátsko zároveň výrazne zvýšilo daňové zaťaženie operátorov. Nový progresívny daňový systém sa odvíja od výšky výhier aj od veľkosti firmy. Zvýšené dane a licenčné poplatky by mali priniesť štátu dodatočných 50 až 70 miliónov eur ročne a tie sú zákonom určené na financovanie programov v oblasti verejného zdravia a prevencie závislostí.
Jedenásť percent z celkových daňových príjmov z hazardu je legislatívne viazaných na tieto účely. Nie dobrovoľné odvádzanie, nie výzvy na zodpovedné podnikanie, ale priamo zákon.
Funguje to?
Otázka je legitímna. Chorvátsko nie je prvá krajina, ktorá tvrdí, že hazard zdaní a peniaze vráti ľuďom. Prax je zvyčajne komplikovanejšia.
Skutočný test príde neskôr, keď budú k dispozícii čísla o tom, či počet problémových hráčov klesal, či sa presmerovanie hráčov na legálne platformy zlepšilo alebo či hráči prešli na nelegálne offshore platformy. Chorvátska vláda zatiaľ na tieto otázky odpoveď nemá, pretože reforma je príliš čerstvá.
Čo je ale jasné už dnes: Chorvátsko zvolilo výrazne iný prístup ako väčšina európskych krajín. Namiesto postupného sprísňovania jednotlivých pravidiel urobilo komplexnú reformu naraz — reklama, dane, priestorové obmedzenia, sebaexklúzia aj povinné odvádzanie príjmov.
Čo z toho plynie pre Slovensko
Slovensko a Chorvátsko sú porovnateľne veľké krajiny s podobnou históriou regulácie hazardu. Slovenský model funguje, licenčný systém existuje, ÚRHH blokuje nelegálne weby, ale o systémovom viazaní príjmov z hazardu na konkrétne verejné programy sa u nás nehovorí.
Chorvátsky prípad ukazuje, že to nie je utópia. Je to legislatívne riešiteľné a politicky obhájiteľné. Otázka je, či má niekto záujem túto debatu otvoriť.
