Hospodársky výbor čilského Senátu v pondelok podporil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by namiesto regulovaného trhu online stávok zaviedli ich úplný zákaz. Za návrhy hlasovali traja senátori, jeden bol proti a jeden sa zdržal. Vláda prezidenta Josého Antonia Kasta tak utrpela citeľnú prehru, pretože chcela súkromným operátorom vydávať licencie a zdaňovať ich. Ak sa tento smer udrží, Čile by namiesto licenčného modelu siahlo po prohibícii.
Pre odvetvie ide o dôležitý signál. Ukazuje sa, že politický odpor voči stávkovým platformám je v Čile silný, a to naprieč politickým spektrom.
Návrh zákona o online stávkach už schválila Poslanecká snemovňa a Senát ho prijal v prvom čítaní. Teraz ho hospodársky výbor prechádza článok po článku. Zlom nastal po tom, ako vláda 26. októbra predložila Senátu vlastné pozmeňujúce návrhy na legalizáciu súkromných operátorov. Počítali s päťročnými licenciami, 19-percentnou DPH z rozdielu medzi prijatými stávkami a vyplatenými výhrami a s dodatočným trojpercentným odvodom. Rozdiel medzi stávkami a výhrami je v brandži známy ako hrubý herný príjem a väčšina regulovaných trhov ho používa ako daňový základ, pretože zodpovedá skutočnému zárobku prevádzkovateľa.
Výbor však uprednostnil opačný prístup. Prvý z dvoch schválených návrhov podali predsedníčka Senátu Paulina Núñezová a jej stranícka kolegyňa María José Gatica z pravicovej strany Národná obnova. Autormi druhého sú predseda výboru, socialista Gastón Saavedra, a senátor Diego Ibáñez zo strany Široký front. Zákaz teda presadzujú politici z pravice aj z ľavice, čo je pre vládu nepríjemné, lebo sa nemôže brániť tým, že ide o ideologický útok opozície. Saavedra avizoval, že výbor oba texty na najbližšom zasadnutí zlúči do jedného.
Návrh Ibáñeza a Saavedru by vládny zákon nahradil celý. Zakazuje prevádzkovať, riadiť, ponúkať a propagovať platformy online stávok v Čile. Za prevádzku v krajine by sa pritom považovalo prijímanie stávok z Čile bez ohľadu na to, kde má platforma servery alebo doménu. Za porušenie zákazu s cieľom zisku hrozí od 541 dní do piatich rokov väzenia a pokuta 200 až 1 000 UTM, teda čilských mesačných daňových jednotiek naviazaných na infláciu. Poskytovatelia internetu, obchody s aplikáciami a platobné spoločnosti by museli blokovať prístup, sťahovanie aplikácií aj platby.
Návrh Núñezovej a Gaticy takisto vylučuje licenčný trh. Súdom umožňuje natrvalo blokovať nelegálne stránky a obmedzuje ich platobné toky aj reklamu. Tresty sú tu ešte prísnejšie. Podľa televízie CNN Chile by v závažných prípadoch hrozilo až 15 rokov väzenia a pokuta do 10 000 UTM. Medzi také prípady patrí úmyselné zameranie na maloletých alebo pokračovanie v činnosti napriek právoplatnému súdnemu príkazu na zablokovanie.
Prohibícia ako dar pre tých, čo nikdy neplatili dane?
Kľúčovou výnimkou zo zákazu sú zavedení hráči. Štátna lotériová spoločnosť Polla Chilena de Beneficencia, lotéria Lotería de Concepción, povolené dostihové dráhy a kamenné kasína by mohli pokračovať. Z ekonomického hľadiska tak prohibícia nie je zákazom hazardu ako takého. Je to rozhodnutie, že online priestor zostane uzavretý pre nových súkromných konkurentov, zatiaľ čo tradiční prevádzkovatelia si udržia svoje pozície. Tí patria medzi zjavných víťazov.
Prívrženci zákazu sa opierajú o rozhodnutie čilského Najvyššieho súdu. Senátor Ibáñez podľa rozhlasovej stanice ADN Radio pripomenul, že súd toto podnikanie označil za nezákonné a nariadil zatvorenie všetkých online stávkových kancelárií. Podľa neho je preto namieste otvoriť politickú diskusiu nanovo.
Proti stojí nezávislý senátor Matías Walker. „Myslím si, že prohibícia je najhoršia cesta,“ povedal. Zákaz je podľa neho najlepším scenárom práve pre firmy, ktoré sa nikdy nechceli legalizovať, žiadať o štátnu licenciu ani platiť dane. Tento argument dobre poznajú regulátori po celom svete. Hovorí sa mu kanalizácia, teda snaha presmerovať hráčov z nelegálnej ponuky k licencovaným firmám, ktoré platia dane a musia dodržiavať pravidlá ochrany hráčov. Ak legálna alternatíva neexistuje, dopyt nezmizne a presunie sa k zahraničným stránkam, ktoré štát nedokáže ani zdaniť, ani kontrolovať.
Námestník ministra financií Sebastián Vallebona argumentoval podobne a naznačil, že odmietnutie vládneho plánu by deti horšie chránilo pred závislosťou od hazardu. Narazil však na prudkú reakciu senátora Manuela Josého Ossandóna z Národnej obnovy. Ten poznámku odmietol a pripomenul, že dvadsať rokov pracoval v chudobných štvrtiach, ktoré námestník ani nepozná. Výmena ukazuje, aký emocionálny rozmer debata nadobudla. Odporcovia stávok vnímajú platformy ako sociálny problém, ktorý dopadá najmä na zraniteľné komunity, zatiaľ čo vláda hovorí o kontrole a príjmoch.
Ekonomicky by zákaz pre štát znamenal vzdať sa príjmov z DPH aj z dodatočného odvodu, s ktorými vládny návrh počítal. Medzinárodní operátori, ktorí sa pripravovali na licencie, by o trh prišli a s nimi aj marketingové agentúry, médiá a partnerské weby, ktoré zarábajú na reklame. Otvorenou otázkou zostáva vymáhateľnosť. Oba návrhy stavajú na blokovaní cez poskytovateľov internetu, obchody s aplikáciami a platobné spoločnosti. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že takéto blokovanie zdražuje a sťažuje prístup k nelegálnej ponuke, no úplne ho nezastaví, najmä pre hráčov, ktorí siahnu po VPN alebo kryptomenách. Extrateritoriálna definícia prevádzky je síce ambiciózna, ale trestne stíhať firmu so sídlom a manažmentom v inej jurisdikcii je v praxi mimoriadne ťažké.
Pre slovenského čitateľa je zaujímavé, že nástroje, ktoré chce čilský Senát využiť na presadenie zákazu, poznáme aj u nás. Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) blokuje webové stránky a platby nelicencovaných operátorov. Na Slovensku však tieto nástroje fungujú ako doplnok licenčného systému podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, ktorý hráčom ponúka legálnu alternatívu. V Čile by blokovanie muselo zvládnuť celý dopyt samo.
Najbližším krokom je zasadnutie hospodárskeho výboru, na ktorom sa majú oba návrhy zlúčiť. Sledovať treba najmä to, ktorá úroveň trestov prevládne, či prísnejšia verzia s hornou hranicou 15 rokov, alebo miernejšia s piatimi rokmi. Po skončení podrobného prerokovania návrh posúdi finančný výbor Senátu, kde môže mať vládna argumentácia o daňových príjmoch väčšiu váhu. Keďže Poslanecká snemovňa už schválila inú podobu zákona, rozdiely medzi komorami sa budú pravdepodobne riešiť v ďalšom kole legislatívneho procesu. Široká koalícia senátorov od pravice po ľavicu však naznačuje, že presadiť licenčný model bude pre vládu prezidenta Kasta čoraz ťažšie. Pre operátorov so záujmom o Latinskú Ameriku je to ďalšie varovanie, že regulácia v regióne nie je jednosmerná cesta.
