Americká vysokoškolská športová asociácia NCAA sa ako prvý športový riadiaci orgán zapojila do programu Bad Actor. Vyvinuli ho firmy IC360 a Signify Group, ktoré sa zaoberajú integritou športu a analýzou dát. Program prehľadáva sociálne siete a hľadá urážlivé a výhražné správy, ktoré dostávajú študenti športovci, tréneri a rozhodcovia. Zistené informácie potom poskytuje zapojeným organizáciám, ktoré ich môžu použiť na vyvodenie dôsledkov. Útočníkovi tak môže hroziť zákaz stávkovania, zákaz vstupu na športové podujatia alebo podnet na políciu. Zo stávkových kancelárií sa k systému zatiaľ pridali iba Fanatics a DraftKings.
Prezident NCAA Charlie Baker tvrdí, že obťažovanie zo strany stávkarov je vo vysokoškolskom športe stále rozšírené. „Obťažovanie športovcov nemá vo vysokoškolskom športe miesto,“ povedal pri ohlásení spolupráce. Krok má význam aj mimo amerických univerzít. Integrita športu sa doteraz spájala najmä s manipuláciou zápasov a podvodmi so zasvätenými informáciami. Teraz sa medzi jej hrozby čoraz otvorenejšie zaraďuje aj psychický tlak, ktorý na hráčov vyvíjajú ľudia so stávkou na ich výkon.
Odkiaľ sa problém berie, ukazujú čísla Americkej asociácie hazardných hier (AGA), ktorá zastupuje kasínový a stávkový priemysel v USA. Stávkari v Spojených štátoch v roku 2025 vsadili cez legálne stávkové kancelárie takmer 167 miliárd dolárov, čo je približne 145 miliárd eur. Prevádzkovatelia si z toho ponechali zhruba 17 miliárd dolárov, čo je rekordný výsledok. Inými slovami, stávkari prehrali viac než kedykoľvek predtým. Podľa portálu Casino.org práve rekordné straty viedli mnohých nahnevaných stávkarov k tomu, že si frustráciu vybíjali na vysokoškolských športovcoch.
Trh je taký veľký preto, že sa rýchlo rozrástol. Odkedy Najvyšší súd USA v roku 2018 zrušil federálny zákaz športových stávok, legalizovala ich väčšina štátov a stávkovanie sa presunulo do mobilných aplikácií. Spolu s tým sa rozšírili stávky na individuálne výkony, takzvané player props. Pri nich tipujúci nestávkuje na víťaza zápasu, ale napríklad na to, koľko bodov dá konkrétny hráč. Prehra sa tak v očiach stávkara spája s jedným menom a tvárou. Vysokoškolskí športovci sú voči tomu zvlášť zraniteľní, lebo sú mladí, nemajú profesionálny servis a na sociálnych sieťach sú ľahko dostupní.
NCAA mapovala rozsah problému v prieskume, ktorý zverejnila v novembri 2025. Až 36 percent basketbalistov z najvyššej univerzitnej úrovne, takzvanej Division I, zažilo za posledný rok na sociálnych sieťach útoky súvisiace so stávkovaním. Celkovo 29 percent sa na kampuse stretlo so spolužiakom, ktorý si na ich výkon vsadil. Spomedzi všetkých mužských športov v Division I dostalo negatívnu alebo výhražnú správu od stávkara 7 percent športovcov. U žien bol podiel výrazne nižší, okolo jedného percenta, no ani tam nie je nulový.
Keď stávkar pošle účet za prehratý tiket
Program Bad Actor nie je prvým krokom NCAA v tejto oblasti. V roku 2025 asociácia začala spolupracovať s platobnou aplikáciou Venmo, aby odhaľovala a zastavovala vydieranie súvisiace so stávkami. Študenti športovci totiž opakovane hlásili, že im rozzúrení stávkari posielajú nevyžiadané žiadosti o platbu, akoby hráč dlhoval peniaze za prehratú stávku. Venmo zriadilo pre športovcov osobitnú linku na nahlasovanie takýchto prípadov a účtom, ktoré športovcov obťažujú, hrozí zrušenie. NCAA popri tom financuje osvetovú kampaň Draw the Line s televíznym spotom, ktorého názov by sa dal preložiť ako „Nebuď lúzer“. Upozorňuje v ňom na stávkarov, ktorí si zlosť z výsledku vybíjajú na hráčoch.
Nový program funguje na princípe prepojenia dvoch systémov. Nástroj Threat Matrix od Signify Group zachytáva hrozby na sociálnych sieťach a IC360 pridáva svoju infraštruktúru na dodržiavanie predpisov. Cieľom je, aby sa z informácií stali konkrétne následky. Prevádzkovatelia programu na webe upozorňujú, že nahnevaný príspevok môže rýchlo prerásť do cieleného obťažovania, dlhodobých kampaní, priamych vyhrážok a niekedy aj správania, ktoré si vyžaduje zásah polície.
Pre stávkové kancelárie je zapojenie lacným a viditeľným gestom. Prísť o pár zákazníkov, ktorí píšu hráčom vyhrážky, ich finančne takmer nič nestojí, a zároveň môžu ukázať regulátorom aj verejnosti, že berú zodpovednosť za vedľajšie účinky svojho podnikania. To je v USA dôležité. Niektoré štáty už pre tlak na hráčov obmedzili alebo zakázali stávky na individuálne výkony vysokoškolských športovcov a NCAA dlhodobo presadzuje, aby sa k nim pridali ďalšie. Ak sa odvetvie dokáže regulovať samo, má lepší argument proti ďalším zákazom, ktoré by mu zúžili ponuku a tým aj tržby.
Program má však aj zjavné slabiny. Kým sú zapojené iba dve stávkové kancelárie, človek so zákazom môže jednoducho prejsť ku konkurencii, ktorá žiadne informácie nedostáva. Neistý je aj dosah na nelegálny a zahraničný trh, kde žiadny americký zákaz neplatí. Ďalšou otázkou je technická stránka. Spojiť anonymný účet na sociálnej sieti s konkrétnym registrovaným zákazníkom stávkovej kancelárie nie je jednoduché a pri každom omyle hrozí, že trest dostane nesprávny človek. Kritici podobných systémov preto zvyknú upozorňovať na ochranu súkromia a na tenkú hranicu medzi trestnou vyhrážkou a vulgárnou, no stále legálnou kritikou.
Na druhej strane stoja športovci, pre ktorých je doterajší stav neudržateľný. Vysokoškolský hráč nie je profesionál s agentom a tímom, ktorý mu filtruje správy. Je to študent, ktorý si po zápase otvorí telefón a môže v ňom nájsť desiatky nenávistných odkazov aj žiadosť o peniaze za niečí prehratý tiket. Prieskum NCAA ukazuje, že tlak sa nekončí na internete, ale dostáva sa až na kampus. Ak má šport zostať dôveryhodný, hráči nesmú pri rozhodovaní na ihrisku myslieť na to, kto si na nich vsadil.
NCAA označuje obťažovanie za problém celého stávkového ekosystému, teda aj prevádzkovateľov, platobných aplikácií a sociálnych sietí. Bad Actor je zatiaľ najkonkrétnejší pokus spojiť ich do jedného systému, ktorý má odhaliť útočníka a potom ho aj potrestať.
Do budúcnosti treba sledovať najmä to, či sa k programu pridajú ďalšie veľké stávkové kancelárie. Bez nich zostane zákaz stávkovania skôr symbolický. Druhou otázkou je, či prídu ďalšie športové zväzy a profesionálne ligy, ktoré riešia podobné problémy. Rozhodujúce budú aj prvé výsledky, teda koľko útočníkov program odhalí, koľko zákazov sa naozaj udelí a či niektorý prípad skončí na súde. Skúškou pre systém bude jarný univerzitný basketbalový turnaj, ktorý každoročne patrí k najväčším stávkovým udalostiam v USA. Ak program nepreukáže účinnosť, regulátori jednotlivých štátov budú mať silnejší dôvod siahnuť po tvrdšom riešení, napríklad po plošnom zákaze stávok na výkony konkrétnych vysokoškolských hráčov.
Hazardné hry sú určené výhradne osobám starším ako 18 rokov. Hrajte zodpovedne.
