Kasínová komisia amerického štátu Ohio (Ohio Casino Control Commission, OCCC) vykonala raziu v jednom podniku v okrese Highland na juhozápade štátu. Podľa televízie WLWT z Cincinnati išlo o súčasť vyšetrovania nelegálneho hazardu. Podrobnosti o tom, čo presne vyšetrovatelia v prevádzke našli a či niekoho obvinia, zatiaľ nie sú verejne známe. Samotný zásah však zapadá do dlhodobého trendu, keď štátni regulátori v USA presúvajú pozornosť od veľkých licencovaných kasín k malým prevádzkam, kde sa hrá mimo akéhokoľvek dohľadu.
Okres Highland je vidiecka oblasť medzi Cincinnati a Columbusom, ďaleko od lesku kasínových komplexov vo veľkých mestách. Práve takéto miesta sú pre nelegálne automaty ideálnym prostredím. Bary, čerpacie stanice, malé obchody či takzvané herné kaviarne v nich ponúkajú zariadenia, ktoré na prvý pohľad pripomínajú výherné automaty, no oficiálne sa tvária ako hry zručnosti alebo súťaže. Razia v Highlande je preto užitočnou ukážkou toho, ako americký systém dohľadu funguje v praxi a kde naráža na svoje hranice.
Ohio patrí k štátom, ktoré hazard legalizovali postupne a pod prísnou kontrolou. Kamenné kasína vo veľkých mestách dozoruje práve kasínová komisia, videolotériové terminály na dostihových dráhach, takzvaných racinách, spravuje štátna lotéria a od roku 2023 je v štáte legálne aj športové stávkovanie, ktorého dohľad opäť pripadol komisii. Mimo tohto licencovaného sveta však existuje rozsiahla šedá zóna. Tvoria ju zariadenia označované ako automaty na hry zručnosti (skill games) alebo terminály propagačných súťaží (sweepstakes), teda prístroje, pri ktorých prevádzkovateľ tvrdí, že o výsledku nerozhoduje náhoda, ale šikovnosť hráča, prípadne že hráč sa iba zúčastňuje propagačnej súťaže.
Tento rozdiel je kľúčový právne aj ekonomicky. Hazard je v americkom práve spravidla definovaný tromi prvkami, ktorými sú vklad, náhoda a výhra. Ak prevádzkovateľ dokáže presvedčiť, že jeden z nich chýba, zariadenie sa ocitá mimo hazardnej regulácie, neplatí z neho hazardné dane a nepodlieha licenciám, kontrolám férovosti ani pravidlám ochrany hráčov. V praxi sú však mnohé takéto stroje prakticky na nerozoznanie od klasických automatov a regulátori i prokurátori opakovane tvrdia, že zručnosť v nich hrá iba kozmetickú úlohu.
Kto na šedej zóne zarába a kto prichádza o peniaze
Ekonomická logika nelegálnych automatov je jednoduchá. Licencované kasína a racina odvádzajú štátu vysoké dane z hrubých herných výnosov, platia za licencie, investujú do bezpečnosti, monitoringu a programov zodpovedného hrania. Majiteľ baru s niekoľkými neregulovanými automatmi v rohu nemá takmer žiadne z týchto nákladov, a preto si môže dovoliť vyššie výplaty alebo jednoducho vyššiu maržu. Pre dodávateľov a distribútorov týchto zariadení ide o výnosný biznis, pri ktorom sa zisk zvyčajne delí medzi vlastníka strojov a prevádzku, v ktorej stoja.
Na opačnej strane stoja tí, ktorí prichádzajú o peniaze. Štát stráca daňové príjmy, ktoré by inak smerovali do rozpočtu, školstva či samospráv. Licencovaní prevádzkovatelia strácajú zákazníkov, najmä v regiónoch vzdialených od kasín, kde je automat v miestnom bare jednoducho po ruke. Najväčším rizikom je však podľa regulátorov ochrana hráčov. Pri nelicencovanom zariadení nikto nekontroluje, či sú výherné pravdepodobnosti nastavené férovo, neexistuje overovanie veku, samovylúčenie ani limity, a výplaty sú často len na dobrom slove prevádzkovateľa. Americké orgány navyše tento typ podnikania pravidelne spájajú s praním špinavých peňazí, keďže ide o hotovostný biznis bez dôkladnej evidencie.
Prevádzkovatelia a výrobcovia automatov na hry zručnosti argumentujú inak. Tvrdia, že ich zariadenia sú legálnou formou zábavy, že malým podnikom na vidieku prinášajú potrebný príjem a že namiesto razií by štáty mali tento segment jasne zregulovať a zdaniť. V niekoľkých amerických štátoch sa preto vedú dlhé politické a súdne spory o to, či takéto stroje zakázať, alebo ich legalizovať s licenciami a daňou. Ohio nie je výnimkou a otázka, ako s automatmi naložiť, sa v štátnej politike objavuje opakovane. Kasínová lobby pritom spravidla tlačí na zákaz alebo prísne pravidlá, keďže neregulované automaty vníma ako priamu konkurenciu, ktorá nenesie rovnaké bremeno.
Razia v Highlande zároveň ilustruje typický postup amerických regulátorov. Kasínová komisia v Ohiu nemá len administratívne právomoci, ale disponuje aj vlastnými vyšetrovateľmi, ktorí spolupracujú s miestnou políciou, šerifmi a prokuratúrou. Zásahu zvyčajne predchádza obdobie zhromažďovania dôkazov, napríklad testovacie hry, sledovanie toku peňazí alebo podnety od verejnosti. Pri samotnej razii sa potom zaisťujú zariadenia, hotovosť a účtovné záznamy, ktoré slúžia ako dôkaz v trestnom konaní. Ako dopadne konkrétny prípad z Highlandu, teda či sa skončí obvinením, pokutou alebo konfiškáciou majetku, rozhodnú až ďalšie kroky vyšetrovateľov a súdov.
Otvorenou otázkou zostáva účinnosť takýchto zásahov. Jednotlivé razie vysielajú silný odstrašujúci signál, no ak je dopyt po automatoch v regióne vysoký a zisky lákavé, prevádzky sa často presunú, zmenia názov alebo vymenia typ zariadenia za taký, ktorý sa pohybuje na ešte tenšej právnej hrane. Regulátori preto čoraz viac upozorňujú, že bez jasnej legislatívnej definície toho, čo je a čo nie je hazard, budú naháňať jednotlivé podniky donekonečna.
Hoci Ohio a Slovensko delí oceán, problém je veľmi podobný. Aj na Slovensku sa dohľad, ktorý vykonáva Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH), v spolupráci s finančnou správou a políciou opakovane zameriava na nelegálne automaty a terminály v baroch či nenápadných prevádzkach mimo licencovaných herní. Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách pritom stavia na podobnom princípe ako americká prax, teda že hra, kde ide o vklad, náhodu a výhru, patrí pod reguláciu bez ohľadu na to, ako ju prevádzkovateľ pomenuje. Americké skúsenosti ukazujú, že kľúčom nie sú len jednotlivé zásahy, ale aj legislatíva, ktorá nenecháva priestor pre šedé zóny.
Pre ďalší vývoj bude dôležité sledovať niekoľko vecí. V prvom rade, či vyšetrovanie v Highlande vyústi do obvinení a aké tresty súdy prípadne uložia, keďže práve tie určujú, nakoľko sa razie oplatia ako odstrašujúci prostriedok. Rovnako podstatné bude, či komisia v najbližších mesiacoch nadviaže ďalšími zásahmi v iných okresoch, čo by naznačovalo systematickú kampaň, nie ojedinelú akciu. A napokon, či zákonodarcovia v Ohiu konečne rozhodnú, či automaty na hry zručnosti zakážu, alebo ich vtiahnu do licencovaného a zdaneného systému. Kým táto otázka zostane otvorená, budú razie ako tá v Highlande pre amerických regulátorov skôr nevyhnutnou rutinou než trvalým riešením.
