Litva sa chystá na jednu z najrazantnejších zmien hazardnej regulácie v Európskej únii. Ministerstvo financií pripravilo návrh, podľa ktorého by sa od 1. júla 2027 časť hrubých herných výnosov operátorov nad päť miliónov eur zdaňovala sadzbou 36 percent. Súbežne poslalo do parlamentu novelu zákona o hazardných hrách, ktorá od 1. januára 2029 zavádza povinnú hráčsku kartu pre každého hráča, online aj v kamenných prevádzkach, a v herniach úplne ruší hru za hotovosť. Ministerstvo počíta, že daňová zmena prinesie štátu až 36 miliónov eur navyše.
Význam návrhu presahuje hranice malého pobaltského trhu. Litva totiž kombinuje dva nástroje, ktoré sa v Európe zvyčajne objavujú oddelene, teda výrazné zvýšenie daňového zaťaženia pre najväčších hráčov a centralizovaný dohľad nad každým vkladom a výplatou. Ak takýto model prejde, stane sa referenčným bodom pre ďalšie štáty, ktoré hľadajú spôsob, ako z hazardu vybrať viac peňazí a zároveň presvedčiť verejnosť, že ho dokážu lepšie kontrolovať.
Daňový návrh je postavený ako progresívny. Prvé tri milióny eur hrubých herných výnosov každého operátora by sa naďalej zdaňovali sadzbou 22 percent. Časť medzi tromi a piatimi miliónmi eur by podliehala sadzbe 29 percent a všetko nad päť miliónov sadzbe 36 percent. Hrubý herný výnos, v brandži označovaný skratkou GGR, je suma vkladov po odpočítaní vyplatených výhier, teda v podstate to, čo operátorovi z hry reálne zostane pred nákladmi na prevádzku, marketing a dane.

Odvážnejšia je však druhá časť balíka. Hráčska karta by evidovala všetky vklady a výplaty naprieč všetkými operátormi, takže štát by po prvý raz videl úplný obraz o tom, koľko konkrétny človek prehráva. Hráči by si museli zvoliť mesačný limit prehier a ak by ho nastavili nad 20-tisíc eur, operátor by bol povinný overiť ich príjem. Ide o obdobu takzvaných kontrol finančnej únosnosti, pri ktorých musí operátor posúdiť, či si hráč môže dovoliť prehrávať také sumy. Zrušenie hotovosti v herniach zas sleduje cieľ, ktorý presahuje ochranu hráčov, keďže hotovostná hra je tradičným rizikom z pohľadu prania špinavých peňazí.
Kto zaplatí najviac a prečo sa brandža bráni
Progresívna konštrukcia dane má jasného adresáta. Malých operátorov s výnosmi do troch miliónov eur sa zmena nedotkne, bremeno zvýšenia ponesú väčšie firmy. V Litve je trh výrazne koncentrovaný. Asociácia zodpovedného hazardného podnikania ALVA, ktorej štyria členovia v roku 2025 ovládali 60 percent trhu, je presne tou skupinou, ktorú by najvyššia sadzba zasiahla najviac. Práve ALVA už požiadala, aby bol návrh o hráčskych kartách vrátený na prepracovanie.
Argumenty oboch strán sú v takýchto sporoch dobre známe. Ministerstvo môže tvrdiť, že najväčší operátori profitujú z rozsahu, majú najvyššie marže a unesú vyššiu záťaž bez toho, aby ohrozili existenciu menších konkurentov. Progresivita navyše pôsobí sociálne spravodlivo a politicky sa ľahšie obhajuje. Odvetvie naopak zvykne namietať, že vysoké dane spolu s prísnymi kontrolami tlačia hráčov k nelicencovaným webom, ktoré neplatia dane, nekontrolujú limity a nechránia hráčov. Regulátori v tejto súvislosti sledujú kanalizáciu, teda podiel hráčov, ktorých sa podarí udržať v legálnom systéme. Čím je legálna ponuka nákladnejšia a menej pohodlná, tým väčšie je riziko, že kanalizácia klesne a štát nakoniec vyberie menej, než plánoval.
Pri progresívnej sadzbe sa otvára aj otázka obchádzania. Ak sa daň počíta za jednotlivého operátora, skupiny s viacerými licenciami môžu mať motiváciu rozdeliť činnosť medzi viac právnych subjektov, aby čo najväčšia časť výnosov spadala do nižších pásiem. To, či zákon takýto postup podchytí, bude jedným z kľúčových bodov legislatívneho procesu. Odhad 36 miliónov eur je pritom označený ako horná hranica, teda reálny výnos môže byť nižší, ak operátori zareagujú znížením marketingu, úpravou ponuky alebo ak časť hráčov odíde mimo legálny trh.
Hráčska karta prináša ďalšiu vrstvu otázok. Centrálna evidencia všetkých transakcií je z hľadiska ochrany hráčov silný nástroj, pretože problémový hráč sa už nemôže rozptýliť medzi viacerých operátorov, z ktorých každý vidí len zlomok jeho strát. Zároveň však ide o rozsiahle spracovanie citlivých finančných údajov, čo v európskom prostredí s prísnymi pravidlami ochrany osobných údajov vyvoláva otázky o bezpečnosti a primeranosti. Pre operátorov to znamená investície do napojenia na nový systém a pre kamenné prevádzky aj prechod na bezhotovostné platby. Hranica 20-tisíc eur pre overovanie príjmu je pritom nastavená pomerne vysoko, takže bežného rekreačného hráča by sa zrejme dotkla len okrajovo.
Litovský návrh zapadá do širšieho európskeho trendu sprísňovania. Vo Francúzsku musia od 1. januára 2027 limity, ktoré si hráči nastavujú, obsahovať aj strop prehier a hráči vo veku 18 až 25 rokov si ich budú môcť zvýšiť až po čakacej lehote najmenej dvoch týždňov. Fínsko zas ide opačným smerom v otázke štruktúry trhu. Od 1. júla 2027, teda v ten istý deň, keď by v Litve začala platiť vyššia daň, stratí štátna spoločnosť Veikkaus monopol na online kasíno a stávky a register licencií tamojšej Národnej policajnej rady už eviduje 25 držiteľov. Severná a pobaltská časť Európy sa tak v roku 2027 stane prirodzeným laboratóriom, v ktorom bude možné porovnať liberalizáciu s licenčným systémom a vysoké daňové zaťaženie spojené s plošným dohľadom.
Pre stredoeurópske štáty vrátane Slovenska je zaujímavá najmä kombinácia centrálnej evidencie hráčov a konca hotovosti v herniach. Debata o tom, ako odlíšiť legálne prevádzky od nelegálnych, je aktuálna aj u nás. Progresívne zdanenie podľa veľkosti operátora je zas nápad, ktorý môže osloviť ministerstvá financií v regióne hľadajúce nové príjmy bez toho, aby priamo zaťažili menšie domáce firmy.
Najbližší dôležitý termín je 17. december, keď sa litovský Seimas plánuje vrátiť k návrhu o hráčskych kartách. Ukáže sa, či poslanci vyhovejú požiadavke ALVA a pošlú text na prepracovanie, alebo ho posunú ďalej. Daňový návrh je zatiaľ v štádiu pripomienkovania a do účinnosti v júli 2027 zostáva dosť času na zmeny v sadzbách aj v hraniciach pásiem. Pre odvetvie bude rozhodujúce, či vláda bude trvať na oboch opatreniach súčasne, alebo časť z nich obetuje ako kompromis. Ak Litva presadí celý balík, ostatné štáty v regióne budú mať o pár rokov k dispozícii reálne údaje o tom, či vysoká daň a prísny dohľad prinesú viac peňazí a menej problémového hrania, alebo len posilnia čierny trh.




