Juhoafrická republika zvažuje nový celoštátny odvod vo výške 20 % z hrubých herných príjmov online operátorov. Hrubé herné príjmy označujú sumu, ktorá operátorovi zostane po vyplatení výhier. Návrh pripravilo ministerstvo financií (National Treasury) a dalo ho do verejnej konzultácie, na ktorej sa zúčastnilo viac než 160 ľudí. Podľa vlády by odvod pri súčasnej veľkosti trhu priniesol do rozpočtu viac ako 10 miliárd randov navyše, teda približne pol miliardy eur. Licencovaní operátori odpovedajú, že ide o recept na pohromu, a ako dôkaz uvádzajú Keňu.
Spor je dôležitý aj mimo Afriky. Rozhodnutie Juhoafrickej republiky ukáže, či sa vlády poučia z prípadov, keď vyššia daň priniesla menej peňazí. Keňa je v odvetví známa ako príklad toho, ako môže nepredvídateľná daňová politika takmer zničiť legálny sektor. Juhoafrickí operátori sa teraz snažia vládu presvedčiť, že ten istý scenár sa môže zopakovať.
Keňský príbeh sa začal v roku 2019, keď vláda zaviedla spotrebnú daň 20 % zo stávok. Tá sa pridala k už existujúcej 15-percentnej dani z hrubých herných príjmov stávkových kancelárií. Rozdiel medzi týmito dvoma základmi je zásadný. Daň z hrubých herných príjmov zaťažuje to, čo operátor reálne zarobí. Daň zo stávok berie podiel z každého vloženého šilingu bez ohľadu na to, koľko sa vrátilo hráčom vo výhrach. Pri športových stávkach, kde marže bývajú tenké, môže taká daň zhltnúť podstatnú časť zisku alebo ju operátor prenesie na hráča v podobe horších kurzov.

Nasledovalo niekoľko rokov zmien. V roku 2020 vláda spotrebnú daň zrušila pre obavy o regulovaný trh. O rok neskôr opäť zvažovala 20 %, nakoniec však zaviedla 7,5 %. V roku 2022 ministerstvo financií navrhlo vrátiť sadzbu na 20 % a v ďalších rokoch vystúpila na 12,5 % a potom na 15 %. V roku 2025 sa vláda vrátila k 5 %. Podľa portálu SBC News práve táto daňová neistota prispela k odchodu veľkých značiek ako Betin, Betsafe a SportPesa. SportPesa sa neskôr vrátila, ale už v inej prevádzkovej štruktúre.
Z Kene sa dá vyvodiť ponaučenie, ktoré presahuje samotnú výšku sadzby. Investor v regulovanom hazarde potrebuje predvídateľnosť, pretože licencie, technológie, marketing a platobná infraštruktúra sú dlhodobé náklady. Keď sa daň mení takmer každý rok, kalkulácie prestávajú dávať zmysel a nadnárodné skupiny sa radšej presunú inam. Na trhu potom zostanú lokálni hráči a offshore weby, ktoré dane neplatia vôbec.
Daň ako cibuľa s ďalšou vrstvou
Juhoafrickí operátori pripomínajú, že ich zaťaženie už teraz nie je nízke. Platia provinčnú daň z hazardu vo výške 6 až 9 % z hrubých herných príjmov, 15-percentnú DPH zo stávok po odpočítaní výplat, daň z príjmov právnických osôb zo zisku a ročné príspevky Juhoafrickej nadácii pre zodpovedné hranie. Sean Coleman, výkonný riaditeľ Juhoafrickej asociácie stávkových kancelárií (SABA), to prepočítal na jednu sadzbu. Pri priemernej provinčnej dani 6,5 % a čistej DPH na úrovni 12 % platí licencovaný operátor dnes zhruba 18,5 % z hrubých herných príjmov. Po zavedení nového odvodu by online značky odvádzali 38,5 %.
Ešte vyššie číslo uviedol Jerome Brink, riaditeľ v advokátskej kancelárii CDH, ktorý vystúpil v mene Hollywoodbets, druhého najväčšieho operátora v krajine. Podľa neho by efektívna sadzba presiahla 50 %. Brink tvrdí, že taká politika problémové hranie neobmedzí, iba ho presunie do zahraničia, zmenší formálny daňový základ, ohrozí tisíce pracovných miest a obohatí neregulované skupiny. Ministerstvo podľa neho nezíska toľko, koľko očakáva, a preto by malo návrh pozastaviť.
Podobne hovorí Ulrik Bengtsson, šéf skupiny Sun International, ktorá prevádzkuje online značku Sunbet Digital. Pripomenul, že po zvýšení keňskej dane na 20 % zo stávok niektorí veľkí operátori z trhu úplne odišli, daňový základ sa rozpadol a priestor ovládli offshore weby. Keňská vláda musela podľa neho krok vrátiť práve preto, že prišla o príjmy. „Nikdy som nevidel, že by dane znížili problémové hranie,“ povedal Bengtsson s odvolaním na dvadsať rokov práce na trhoch po celom svete.
Coleman upozorňuje aj na menej viditeľný efekt. Odvod by formálne zasiahol iba online prevádzku, no pri mnohých firmách online výnosy podporujú kamenné pobočky, ktorých marže tlačia rastúce náklady aj meniace sa správanie zákazníkov. Ak online časť zoslabne, menej výnosné prevádzky sa môžu zavrieť a s nimi zaniknú formálne pracovné miesta. Podobne to prebieha vo Veľkej Británii, kde zvýšenie dane z online hier z 21 % na 40 % prinútilo operátorov s online aj kamennou sieťou šetriť na pobočkách. Flutter v tejto súvislosti zvažuje zatvorenie 100 predajní Paddy Power.
Vláda má vlastné argumenty. Ntombi Mabena, ekonómka ministerstva financií, vysvetlila, že prudký rast dostupnosti a viditeľnosti online hazardu si vyžaduje reakciu, pretože so sebou nesie spoločenské náklady. Daň má podľa ministerstva zdražiť hranie, a tým tlmiť nadmernú spotrebu, a zároveň financovať opatrenia proti škodám. Časť z očakávaných viac ako 10 miliárd randov by mohla ísť práve na boj s problémovým hraním. Za tým stojí logika, ktorú poznáme pri tabaku či alkohole. Keď je produkt drahší, ľudia ho spotrebujú menej.
Pri hazarde však táto logika naráža na kanalizáciu, teda podiel hráčov, ktorí zostávajú u licencovaných operátorov. Online hráč nemusí spotrebu obmedziť, stačí mu prejsť na offshore web s lepšími kurzami a štedrejšími ponukami. Vtedy štát stráca príjmy a hráč stráca ochranu, ktorú mu poskytuje licencovaný trh, napríklad limity vkladov, overovanie totožnosti či možnosť vylúčiť sa z hrania. Vzniká paradox, keď vyššia sadzba prinesie nižší výnos. SBC News uvádza ako ďalší príklad Holandsko. Otázne zostáva aj to, či peniaze určené na prevenciu naozaj dorazia tam, kam majú.
Medzi víťazmi a porazenými je pomerne jasné rozloženie. Ak sa odvod schváli v navrhovanej podobe, najviac stratia veľkí licencovaní operátori s rozsiahlou kamennou sieťou, ich zamestnanci a v konečnom dôsledku aj hráči, ktorí sa môžu dočkať horších kurzov. Získať môžu nelicencované weby, ktoré žiadne z týchto daní neplatia. Pre ministerstvo bude výsledok závisieť od toho, ako citlivo trh zareaguje. Ak hráči zostanú, rozpočet si polepší. Ak odídu, štát zaplatí viac, ako vyberie.
Ministerstvo financií má na konečné rozhodnutie čas do rozpočtového prejavu vo februári 2027. Dovtedy bude spracúvať pripomienky z konzultácie a rokovať s odvetvím. Ako možné scenáre sa ponúka schválenie odvodu v plnej výške, nižšia sadzba, postupné zavádzanie alebo úplné stiahnutie návrhu. Kľúčové bude, či vláda doplní daň aj o tvrdšie presadzovanie práva voči offshore operátorom, pretože bez toho zostane ktorékoľvek zvýšenie darčekom pre čierny trh. Keňa ukázala, ako to dopadne, keď štát pri hazarde mení sadzby príliš často a príliš prudko. Juhoafrická republika má teraz rok na to, aby sa rozhodla, či si z toho vezme ponaučenie.




