Americká Komisia pre obchodovanie s komoditnými futures (CFTC), federálny regulátor derivátových trhov, podala žalobu na štát Louisiana. Dôvodom je rozhodnutie štátneho súdu, ktorý vo štvrtok 12. novembra vyhovel generálnej prokurátorke Liz Murrillovej a predbežným opatrením nariadil predikčným trhom okamžite ukončiť činnosť na území štátu. CFTC v piatok 13. novembra večer podala na federálnom súde pre východný obvod Louisiany návrh, aby súd určil, že štát koná nezákonne, a zakázal mu tento zákaz presadzovať. Louisiana je už dvanástym štátom, ktorý komisia zažalovala pri obhajobe svojej údajne výlučnej právomoci nad derivátmi.

Spor má väčší význam, než naznačuje jeden súdny návrh. Krátko pred Louisianou CFTC zažalovala aj Arkansas, a to v deň, keď jej predseda Michael Selig zároveň rečnil pred pivovarníkmi o cenách hliníka. Táto zhoda okolností dobre ukazuje, o čom sa v Amerike čoraz hlasnejšie diskutuje. Regulátor, ktorý má na starosti trhy v hodnote stoviek biliónov dolárov, sa rozhodol viesť frontálnu vojnu so štátmi o odvetvie, ktoré je v porovnaní s jeho hlavnou agendou malé. A robí to s jediným komisárom a zmenšeným tímom.

Predikčné trhy ponúkajú takzvané kontrakty na udalosti. Ide o finančné nástroje, ktorých hodnota závisí od toho, či nastane určitá udalosť, napríklad výsledok volieb, ekonomický údaj alebo čoraz častejšie výsledok športového zápasu. Platformy ako Kalshi ich prevádzkujú ako takzvané určené kontraktové trhy (DCM), teda burzy registrované u CFTC. Práve tento status je jadrom celého sporu. Podľa federálneho výkladu ide o deriváty podliehajúce zákonu o komoditných burzách (Commodity Exchange Act), a teda len federálnemu dohľadu. Podľa štátov ide o stávky v inom obale, ktoré obchádzajú štátne licencie, dane a pravidlá ochrany hráčov.

CFTC sa v žalobe opiera o princíp prednosti federálneho práva, ktorý vychádza z klauzuly o nadradenosti v americkej ústave. Ak je federálny a štátny predpis v rozpore, platí federálny. Komisia tvrdí, že Louisiana snahou zakázať burzám ponúkať produkty schválené federálnym regulátorom zasahuje do výlučného systému, ktorý Kongres vytvoril na dohľad nad komoditnými derivátmi. Selig postup štátu označil za cynický politický trik a nehanebné zneužívanie práva. Podľa neho sa kontrakty na udalosti v Louisiane roky obchodovali otvorene a v súlade so zákonom a cieľom žaloby je zachovať doterajší stav, kým federálne súdy spornú otázku usporiadane rozhodnú.

Murrillová, ktorá je v žalobe menovaná ako odporkyňa, to vidí opačne. Podľa nej predikčné trhy umožňujú obyvateľom Louisiany staviť si prakticky na čokoľvek a bez licencie prevádzkujú online hazard a športové stávky. „Ak nie ste licencovaný prevádzkovateľ hazardu, nie ste legálni,“ zhrnula. Na sieti X označila Seligovo tvrdenie o dlhoročnom súlade so zákonom za nepravdivé a pripomenula, že hazard regulujú štáty už 250 rokov.

Prečo štáty nepovolia

Motivácia štátov je zrejmá aj z čísel. Louisiana má online športové stávky, komerčné aj kmeňové kasína a jej príjmy z hazardu v roku 2025 vzrástli o 10 percent na 2,17 miliardy dolárov.

Štáty pritom pritvrdzujú. Arkanský generálny prokurátor Tim Griffin 4. novembra podal civilnú žalobu na Kalshi, v ktorej žiada náhradu škody, dane a poplatky aj vrátenie prehratých peňazí obyvateľom. CFTC tvrdí, že Arkansas sa pokúša zastaviť obchodovanie a uložiť registrovaným burzám pokuty až v stovkách miliónov dolárov. Podľa portálu iGaming Business čelia Kalshi a ďalšie platformy prakticky všetkým druhom právnych útokov, od štátnych a federálnych až po civilné a trestné. Okrem žalôb proti štátom sa CFTC zapojila aj do štyroch prípadov pred federálnymi odvolacími súdmi ako takzvaný priateľ súdu, teda strana, ktorá nie je účastníkom konania, ale predkladá svoje stanovisko.

Selig pritom od búrz výslovne žiada, aby pôsobili vo všetkých 50 štátoch. Jednotné celoštátne fungovanie považuje za podmienku, aby zákon o komoditných burzách plnil svoj účel. Práve tu sa stretávajú dve logiky. Finančný trh je zo svojej podstaty národný a fragmentácia podľa štátov ho oslabuje. Hazard je naopak v USA tradične vecou štátov, ktoré si samy určujú, čo povolia, ako to zdania a ako ochránia zraniteľných hráčov.

Otázkou je, či je CFTC na takúto úlohu vôbec stavaná. Selig vedie komisiu od 22. decembra 2025 a celý ten čas je jej jediným komisárom, hoci historicky ju tvorilo päť členov z oboch politických strán. Komisia má podľa vládnych údajov 636 stálych zamestnancov, čo je podľa analytickej firmy Revelio Labs o 14 percent menej ako v roku 2023. Sám Selig pred pivovarníckou asociáciou Beer Institute zdôraznil, že úrad dohliada na derivátový trh s nominálnou hodnotou takmer 600 biliónov dolárov. Objemy na predikčných trhoch sa pohybujú v miliardách, čo je v porovnaní s tým zlomok. Zástupcovia hazardného priemyslu aj zákonodarcovia sa preto pýtajú, či dokáže taký tím efektívne strážiť oboje, teda tradičné komodity aj rýchlo rastúce stávkovanie na šport.

Komisia pritom svoju agendu skôr rozširuje. Mala prevziať rozsiahle kompetencie nad kryptoaktívami podľa zákona CLARITY, ktorý však v Kongrese neprešiel. Schválila nové typy produktov vrátane takzvaných perpetuálnych futures na kryptomeny a akcie, teda derivátov bez dátumu splatnosti, a skúma možnosť obchodovania s derivátmi nonstop.

Politicky má Selig silné krytie. Prezident Donald Trump ho dôsledne podporuje a komisárov môže odvolať len zo závažného dôvodu. Podľa iGaming Business Trump v piatok poslal do Senátu dve nominácie do komisie, Nathana Anonicka, právneho poradcu senátneho poľnohospodárskeho výboru, a demokrata Matthewa Rowlanda. Ak ich Senát potvrdí, komisia prestane byť jednočlennou, čo môže oslabiť jednu z hlavných kritík.

Najbližšie bude dôležité, ktorý sudca dostane louisianský prípad a či federálny súd rýchlo pozastaví štátny zákaz, alebo ho nechá platiť. Kľúčové však budú rozhodnutia odvolacích súdov, do ktorých CFTC vstúpila ako priateľ súdu. Na 15. decembra komisia zvolala okrúhly stôl o nepretržitom obchodovaní s derivátmi, čo ukáže, kam smerujú jej priority. Kým súdy nerozhodnú, budú predikčné trhy fungovať v právnej sivej zóne, kde to, či je kontrakt legálnym derivátom alebo nelegálnou stávkou, závisí od toho, na ktorej strane štátnej hranice ho človek uzavrie.