{"id":1196,"date":"2021-10-12T21:29:57","date_gmt":"2021-10-12T19:29:57","guid":{"rendered":"https:\/\/winsider.sk\/?p=1196"},"modified":"2021-10-12T21:29:59","modified_gmt":"2021-10-12T19:29:59","slug":"the-art-of-gaming-vitajte-v-monte-carlo-casino","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/winsider.sk\/index.php\/2021\/10\/12\/the-art-of-gaming-vitajte-v-monte-carlo-casino\/","title":{"rendered":"The Art of Gaming: Vitajte v Monte Carlo Casino!"},"content":{"rendered":"\n

Kas\u00edno Monte Carlo, ofici\u00e1lnym n\u00e1zvom Casino de Monte-Carlo, je komplex hazardn\u00fdch hier a z\u00e1bavy v Monaku. Jeho s\u00fa\u010das\u0165ou je kas\u00edno<\/a>, Op\u00e9ra de Monte-Carlo a kancel\u00e1rie Les Ballets de Monte-Carlo.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Casino de Monte-Carlo vlastn\u00ed a prev\u00e1dzkuje akciov\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Soci\u00e9t\u00e9 des bains de mer de Monaco, v ktorej m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fd podiel monack\u00e1 vl\u00e1da a vl\u00e1dnuca kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina. Spolo\u010dnos\u0165 vlastn\u00ed aj hlavn\u00e9 hotely, \u0161portov\u00e9 kluby, stravovacie zariadenia a no\u010dn\u00e9 kluby v celom knie\u017eatstve.<\/p>\n\n\n\n

Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee ob\u010dania Monaka maj\u00fa vstup do hern\u00ed kas\u00edna zak\u00e1zan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
ZDROJ:peakpx.com<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Hist\u00f3ria<\/strong><\/p>\n\n\n\n

My\u0161lienka otvori\u0165 v Monaku kas\u00edno sa pripisuje princeznej Caroline, prezieravej a obchodne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facej man\u017eelke knie\u017ea\u0165a Florestana. Pr\u00edjmy z rozbehnut\u00e9ho podniku mali zachr\u00e1ni\u0165 rod Grimaldiovcov pred bankrotom. Pretrv\u00e1vaj\u00face finan\u010dn\u00e9 probl\u00e9my vl\u00e1dnucej rodiny sa toti\u017e stali obzvl\u00e1\u0161\u0165 ak\u00fatnymi po strate da\u0148ov\u00fdch pr\u00edjmov z dvoch od\u0161tiepeneck\u00fdch miest Menton a Roquebrune, ktor\u00e9 v roku 1848 vyhl\u00e1sili nez\u00e1vislos\u0165 od Monaka. Obidve mest\u00e1 odmietli plati\u0165 dane z olivov\u00e9ho oleja a ovocia, ktor\u00e9 na ne uvalil rod Grimaldiovcov.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1854 Charles, Florestanov syn a bud\u00face monack\u00e9 knie\u017ea, najal t\u00edm Franc\u00fazov – spisovate\u013ea Alberta Auberta a obchodn\u00edka Napoleona Langloisa, aby vypracovali pl\u00e1n rozvoja a nap\u00edsali projekt, ktor\u00fd pril\u00e1ka 4 mili\u00f3ny frankov potrebn\u00e9 na vybudovanie k\u00fape\u013eov na lie\u010dbu r\u00f4znych chor\u00f4b, hazardn\u00e9ho kas\u00edna pod\u013ea vzoru kas\u00edna v Bad Homburgu a v\u00edl v anglickom \u0161t\u00fdle. Aubert a Langlois z\u00edskali koncesiu na 30 rokov na prev\u00e1dzkovanie k\u00fape\u013en\u00e9ho zariadenia a hrac\u00edch stolov a 14. decembra 1856 otvorili prv\u00e9 kas\u00edno vo vile Bellevu. I\u0161lo o budovu, skromn\u00fd z\u00e1mo\u010dek v La Condami, ktor\u00e1 mala by\u0165 len do\u010dasn\u00fdm miestom kas\u00edna.<\/p>\n\n\n\n

Koncom 50. rokov 19. storo\u010dia by Monaku nikto nepredpovedal, \u017ee m\u00f4\u017ee by\u0165 \u00faspe\u0161n\u00fdm letoviskom. Nedostatok ciest potrebn\u00fdch na spojenie Monaka s Nice a zvy\u0161kom Eur\u00f3py a absencia pohodln\u00e9ho ubytovania pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov, ako aj neschopnos\u0165 koncesion\u00e1rov spropagova\u0165 nov\u00e9 letovisko mali za n\u00e1sledok, \u017ee z\u00e1kazn\u00edkov bolo ove\u013ea menej, ako sa p\u00f4vodne o\u010dak\u00e1valo. Ke\u010f\u017ee sa im nepodarilo z\u00edska\u0165 kapit\u00e1l potrebn\u00fd na prev\u00e1dzku stratov\u00e9ho podniku, Aubert a Langlois post\u00fapili svoje pr\u00e1va Frossardovi de Lilbonne, ktor\u00fd ich v roku 1857 odovzdal Pierrovi Augustovi Davalovi.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
ZDROJ:pixabay.com<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

\u00c9ra Fran\u00e7oisa Blanca<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Po\u010das tohto po\u010diato\u010dn\u00e9ho obdobia bolo kas\u00edno nieko\u013ekokr\u00e1t premiestnen\u00e9, a\u017e nakoniec skon\u010dilo v oblasti naz\u00fdvanej Les Spelugues (anglicky: The Caves). V\u00fdstavba na tomto mieste sa za\u010dala 13. m\u00e1ja 1858 pod\u013ea n\u00e1vrhov par\u00ed\u017eskeho architekta Gobineau de la Bretonnerie a bola dokon\u010den\u00e1 v roku 1863. Gobineau de la Bretonnerie navrhol aj susedn\u00fd H\u00f4tel de Paris Monte-Carlo (postaven\u00fd v roku 1862).<\/p>\n\n\n\n

Hoci kas\u00edno za\u010dalo v roku 1859 prin\u00e1\u0161a\u0165 zisk, Daval na t\u00fato \u00falohu nesta\u010dil. Rovnako ako jeho predchodcovia bol nekompetentn\u00fd a ch\u00fdbali mu schopnosti privies\u0165 podnik hazardn\u00fdch hier do tak\u00e9ho rozsahu, ako si predstavovala princezn\u00e1 Caroline. Frustrovan\u00e1 princezn\u00e1 vyslala svojho s\u00fakromn\u00e9ho tajomn\u00edka M. Eyneauda do Nemecka v n\u00e1deji, \u017ee z\u00edska Fran\u00e7oisa Blanca, franc\u00fazskeho podnikate\u013ea a prev\u00e1dzkovate\u013ea kas\u00edna Bad Homburg. Blanc t\u00fato ponuku odmietol. K\u0148a\u017en\u00e1 Caroline potrebovala ve\u013emi ve\u013ea \u010dasu, aby Blancovcov presved\u010dila pres\u0165ahova\u0165 sa do Monaka. Caroline dokonca oslovila madam Blanc, s ktorou sa spriatelila po\u010das svojej prvej n\u00e1v\u0161tevy Bad Homburgu, s n\u00e1vrhom, \u017ee monack\u00e9 mierne podnebie by prospelo jej zl\u00e9mu zdraviu.<\/p>\n\n\n\n

Pl\u00e1n od Garniera a Dutroua, 1879<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nakoniec v roku 1863 Fran\u00e7ois Blanc s\u00fahlasil s prevzat\u00edm monack\u00e9ho kas\u00edna. Na riadenie nov\u00e9ho podniku bola zalo\u017een\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Societe des Bains de Mer et du Cercle des Etrangers s kapit\u00e1lom 15 mili\u00f3nov frankov. Medzi v\u00fdznamn\u00fdmi investormi boli Charles-Bonaventure-Fran\u00e7ois Theuret, monack\u00fd biskup, a kardin\u00e1l Pecci, bud\u00faci p\u00e1pe\u017e Lev XIII. Blanc sa stal jedin\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fdm akcion\u00e1rom spolo\u010dnosti a z\u00edskal 50-ro\u010dn\u00fa koncesiu, ktor\u00e1 mala trva\u0165 do roku 1913. Blanc vyu\u017eil svoje kontakty na r\u00fdchle z\u00edskanie potrebn\u00e9ho kapit\u00e1lu a za\u010dal s rozsiahlou v\u00fdstavbou. Na Blancovo naliehanie bola oblas\u0165 Spelugues, v ktorej sa nach\u00e1dzal hern\u00fd komplex, premenovan\u00e1, aby znela atrakt\u00edvnej\u0161ie pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov kas\u00edna. Zva\u017eovalo sa nieko\u013eko n\u00e1vrhov a nakoniec sa zvolil n\u00e1zov Monte Carlo na po\u010des\u0165 princa Charlesa.<\/p>\n\n\n\n

V rokoch 1878-79 bola budova kas\u00edna prestavan\u00e1 a roz\u0161\u00edren\u00e1 pod\u013ea n\u00e1vrhov Julesa Dutroua (1819-1885) a Charlesa Garniera, architekta, ktor\u00fd navrhol par\u00ed\u017esku operu dnes zn\u00e1mu ako Palais Garnier. Fran\u00e7ois Blanc sa s Garnierom poznal, preto\u017ee Blanc poskytol vl\u00e1de Franc\u00fazskej tretej republiky, ktor\u00e1 bola vo finan\u010dnej n\u00fadzi, p\u00f4\u017ei\u010dku vo v\u00fd\u0161ke najmenej 4,9 mili\u00f3na zlat\u00fdch frankov, aby sa mohla dokon\u010di\u0165 opera, ktor\u00e1 sa za\u010dala stava\u0165 v roku 1861. Nakoniec bola otvoren\u00e1 a\u017e v roku 1875. Prestavba kas\u00edna Monte Carlo zah\u0155\u0148ala pr\u00edstavbu koncertnej s\u00e1ly (navrhnutej Garnierom a nesk\u00f4r pomenovanej Salle Garnier), ktor\u00e1 sa nach\u00e1dzala na strane kas\u00edna obr\u00e1tenej k moru, a prestavbu a roz\u0161\u00edrenie hern\u00ed a verejn\u00fdch priestorov, ktor\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161inou realizoval Dutrou na strane kas\u00edna obr\u00e1tenej k n\u00e1mestiu Place du Casino, kde sa nach\u00e1dzal aj hotel H\u00f4tel de Paris Monte-Carlo.<\/p>\n\n\n\n

V rokoch 1880-81 bolo kas\u00edno op\u00e4\u0165 roz\u0161\u00edren\u00e9, v\u00fdchodne od Dutrouovej maurskej miestnosti, pr\u00edstavbou herne Trente-et-Quarante, ktor\u00fa tie\u017e navrhol Garnier. N\u00e1sledn\u00e9 pr\u00edstavby, roz\u0161\u00edrenia a prestavba herne Trente-et-Quarante na Salle des Am\u00e9ricains v\u00e4\u010d\u0161inou zmazali Garnierov vklad do tejto \u010dasti kas\u00edna, s v\u00fdnimkou niektor\u00fdch stropn\u00fdch dekor\u00e1ci\u00ed. V rokoch 1898-99 bol Salle Garnier prestavan\u00fd architektom Henrim Schmitom, predov\u0161etk\u00fdm v oblasti javiska, aby bol vhodnej\u0161\u00ed na opern\u00e9 a baletn\u00e9 predstavenia. Ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 p\u00f4vodnej fas\u00e1dy Garnier a samotn\u00e9ho interi\u00e9ru h\u013eadiska v\u0161ak zostala zachovan\u00e1. Napriek v\u0161etk\u00fdm neskor\u0161\u00edm pr\u00edstavb\u00e1m a \u00faprav\u00e1m m\u00e1 kas\u00edno st\u00e1le v\u00fdrazn\u00fd \u0161t\u00fdl Beaux Arts.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1921 sa v z\u00e1hrad\u00e1ch kas\u00edna konala prv\u00e1 olympi\u00e1da \u017eien. A a\u017e doned\u00e1vna bolo Casino de Monte-Carlo hlavn\u00fdm zdrojom pr\u00edjmov rodu Grimaldiovcov a monackej ekonomiky.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
ZDROJ: peakpx.com<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Omyl hazardn\u00e9ho hr\u00e1\u010da z roku 1913<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Najzn\u00e1mej\u0161\u00ed pr\u00edklad gamblerovho omylu sa vyskytol pri hre rulety v kas\u00edne Monte-Carlo v lete 1913, ke\u010f 26-kr\u00e1t za sebou padla gu\u013e\u00f4\u010dka na \u010dierne pol\u00ed\u010dko. I\u0161lo o mimoriadne nezvy\u010dajn\u00fa udalos\u0165, hoci nebola ani viac, ani menej \u010dast\u00e1 ako ktor\u00e1ko\u013evek z ostatn\u00fdch 67 108 863 sekvenci\u00ed 26 \u010derven\u00fdch alebo \u010diernych hodov. Hazardn\u00ed hr\u00e1\u010di prehrali mili\u00f3ny frankov, ke\u010f vsadili na \u010diernu, nespr\u00e1vne od\u00f4vod\u0148uj\u00fac, \u017ee t\u00e1to s\u00e9ria sp\u00f4sobuje „nerovnov\u00e1hu“ v n\u00e1hodnosti ruletov\u00e9ho kola, a \u017ee po nej mus\u00ed nasledova\u0165 dlh\u00e1 s\u00e9ria \u010dervenej.<\/p>\n\n\n\n

Rozbitie banku<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V roku 1873 z\u00edskal Joseph Jagger pre kas\u00edno ve\u013ek\u00fa publicitu t\u00fdm, \u017ee „rozbil bank v Monte Carle“, ke\u010f objavil a vyu\u017eil chybu v jednom z kolies rulety v kas\u00edne. Technicky vzat\u00e9, bank v tomto zmysle predstavoval peniaze, ktor\u00e9 krupi\u00e9r dr\u017eal na stole. Pod\u013ea \u010dl\u00e1nku v The Times z konca 19. storo\u010dia bolo teda mo\u017en\u00e9 „rozbi\u0165 bank“ nieko\u013ekokr\u00e1t. Piese\u0148 „The Man Who Broke the Bank at Monte Carlo“ (Mu\u017e, ktor\u00fd rozbil bank v Monte Carle) z roku 1892, ktor\u00fa presl\u00e1vil Charles Coborn, bola pravdepodobne in\u0161pirovan\u00e1 \u010dinmi Charlesa Wellsa.<\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea knihy Busting Vegas od Bena Mezricha sa t\u00edm hr\u00e1\u010dov blackjacku, ktor\u00fdch naverboval ved\u00faci t\u00edmu Victor Cassius a Semjon Duk\u00e1\u010d z Massachusettsk\u00e9ho technologick\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu, pok\u00fasil rozbi\u0165 bank v Monte Carle pomocou syst\u00e9mu zalo\u017een\u00e9ho na t\u00edmovej hre. Kniha opisuje, ako vedenie Monte Carla reagovalo na \u00faspech t\u00edmu. Pod\u013ea Semjona je opis v knihe Busting Vegas presn\u00fd a\u017e na to, \u017ee t\u00edm tvorili on, Andy Bloch a \u010fal\u0161\u00ed hr\u00e1\u010d, ktor\u00e9ho ozna\u010duje ako „Katie“.<\/p>\n\n\n\n

\"\"
ZDROJ: peakpx.com<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Kas\u00edno vo filme<\/strong><\/p>\n\n\n\n

James Bond, fikt\u00edvny britsk\u00fd \u0161pi\u00f3n, sa \u010dasto sp\u00e1ja s kas\u00ednom Casino de Monte-Carlo.<\/p>\n\n\n\n

Monako a jeho kas\u00edno boli dejiskom viacer\u00fdch filmov o Jamesovi Bondovi, vr\u00e1tane filmov Nikdy nehovor nikdy a Zlat\u00e9 oko, ako aj epiz\u00f3dy „Casino Royale“ a telev\u00edznej rel\u00e1cie „Climax!“ stanice CBS. Kas\u00edno sl\u00fa\u017eilo aj ako miesto nakr\u00facania filmu Ocean’s Twelve z roku 2004. Kas\u00edno sa objavilo aj vo filmoch Condorman, Cagliostrov hrad a Madagaskar 3: Najh\u013eadanej\u0161\u00ed v Eur\u00f3pe.<\/p>\n\n\n\n

The Luxury Life Of Monte Carlo (Monaco) By Piers Morgan HD<\/span><\/p>\n\n\n\n

\n